To, že súd oboch zbavil obžaloby, však neznamená, že sú nevinní, ale iba to, že mal nedostatok dôkazov. Verdikt senátu sa nám nemusí páčiť, môžeme mať pochybnosti, ale o vine a nevine stále rozhodujú súdy a nie naše pocity. Pretože nikoho nemožno odsúdiť len na základe emócií a pod tlakom verejnej mienky, ale výlučne na základe dôkazov, a tie v tomto prípade podľa sudcov neboli postačujúce. Tzv. zásada v prospech obžalovaného platí od staroveku. A platí v prípade každého človeka. Aj takého ako je Kočner.
Trestanie nepohodlných ľudí na základe vyfabrikovaných dôkazov sme zažili už za bývalého režimu. Ak chceme veriť, že žijeme v právnom štáte, tak sudcovia musia brať do úvahy dôkazy, aby neodsúdili nevinného človeka.
Táto kauza zásadným spôsobom zmenila politickú a spoločenskú situáciu na Slovensku. Už len to, že nik (s výnimkou konšpirátorov) neuvažuje, že by sudcovia mohli byť skorumpovaní, znamená obrovský posun v spôsobe, ako nazeráme na vec. Názor, že Kočner musí mať stále vplyvných spojencov, ktorí sa obávajú, že keby začal „spievať“ stiahol by dole aj ich, vyvracia fakt, že v kauze zmenky Kočnera už odsúdili, no nič sa nedialo.
Marian Kočner a Alena Zsuzsová sú (vraj) nevinní! To, že súd oboch zbavil obžaloby, však neznamená, že sú nevinní, ale iba to, že mal nedostatok dôkazov. Verdikt senátu sa nám nemusí páčiť, môžeme mať pochybnosti, ale o vine a nevine stále rozhodujú súdy a nie naše pocity.
Hoci málokto čakal takýto verdikt, náznaky, že sa doteraz jasný prípad skomplikoval, sa objavili už 4. augusta, teda iba deň predtým ako mal súd v Pezinku pôvodne vyniesť rozsudok, no napokon predsedníčka senátu Ružena Sabová oznámila odklad termínu. Podsúvať však verejnosti názor, že Kočner a Zsuzsová vyviazli bez trestu, lebo trojčlenný senát sa nevedel medzi sebou dohodnúť, je čisto špekulatívne tvrdenie.
Ak sa stala skutočne nejaká chyba, tak v tom, že bol predčasne rozpustený vyšetrovací tím, ktorý mohol priniesť ešte nejaké „neprestrielné“ dôkazy.
Jedna vec je však na tomto prípade zvláštna. Je totiž dosť nelogické, že ak sudcovia uverili výpovedi Zoltána Andruskóa, pokiaľ ide o Tomáša Szabóa, a toho napokon odsúdili na 25 rokov väzenia, no v prípade Aleny Zsuzsovej jeho slová nebrali do úvahy. Ak by na oboch uplatnil rovnaký meter, minimálne Zsuzsová by bola obvinená.
Rovnako môžeme mať pochybnosti, či reťazec nepriamych dôkazov a indícií, ktoré do seba zapadajú, nie je pre sudcov postačujúci na to, aby mohli vyniesť verdikt.
V každom prípade, táto kauza ide na Najvyšší súd, ktorý môže rozhodnutie svojich kolegov z nižšej inštancie korigovať. Čiže hľadanie spravodlivosť sa nekončí.