Nad hlavami tohoto bizarnému davu sa miesia vlajky nemeckého cisárstva spolu zástavami Ruska a samozvanej Doneckej republiky. Keď skandujú heslá o „Merkelovej diktatúre“ a volajú na slávu Putinovi, nemožno sa zbaviť dojmu, že všetci sa načisto pomiatli alebo podstúpili dobrovoľne lobotomický zákrok.
Týchto „koronarebelov“, spája presvedčenie, že sa tu vytvára nová diktatúra, čo dávajú ostentatívne najavo odporom voči noseniu rúšok. Podľa prieskumu agentúry Infratest-dimap pre televíziu ARD, 17 % považuje koronovú krízu iba za zámienku, aby politika trvale obmedzovala ich slobody. A až 38 percent respondentov uviedlo, že medzi ich príbuznými, priateľmi a známymi sa nájde aspoň jeden taký, ktorý sa domnieva, že politici používajú koronavírus ako zámienku na obmedzenie občianskych slobôd. Poviete si: Svet sa zbláznil! Nie, to len neistota a strach opantala mysle týchto ľudí.
Hoci Slovensko protesty „proti obmedzovaniu slobody“ nezasiahli v takej masovej miere, aj u nás je verejná diskusia týkajúca sa koronavírusu poznačená ráznymi konšpiračnými teóriami.
V takejto situácii, keď sú ľudia už unavení z množstva (neustále sa meniacich) opatrení, sa len ťažko nanovo presadzujú nejaké obmedzenia. Aj preto slovenská vláda nepristúpila na plošné reštrikcie, hoci situácia je oproti jari oveľa horšia.
Samotný Matovič, ktorý sa po vypuknutí koronakrízy okamžite chopil tejto témy, sa jej časom úplne vzdal. Keďže politiku vníma iba ako marketing, možno zistil, že mu neprinesie žiadne body, naopak, mohla by mu uškodiť, pretože konšpiračné teórie o koronavíruse sa šíria rovnako rýchlo ako samotný vírus.
Kým napríklad v susednom Česku začnú policajti pravdepodobne už na budúci týždeň pomáhať hygienikom s trasovaním kontaktov nakazených koronavírusom, u nás je aplikácia nového zákona v praxi zatiaľ vo hviezdach. Načo sú potom také zákony?
V situácii, keď koronavírus prestávame mať pod kontrolou (najmä v hlavnom meste je kritická), by nepochybne pomohlo, keby sme vedeli presne identifikovať pohyb ľudí, ktorí môžu byť potenciálnymi šíriteľmi nákazy. Kvôli tomu parlament prijal zákon o elektronických komunikáciách. Podľa tohto zákona môžu hygienici získať informácie o pohybe mobilného telefónu občanov Slovenska v takzvaných červených krajinách.
Novej právnej norme prischla dosť nešťastná nálepka „špehovací zákon“, pretože niektorí sa obávajú jeho zneužitia. No oveľa väčším problémom je to, že sme prijali opatrenie, na realizáciu ktorého nemáme pravdepodobne dostatočné kapacity. Na čo nám aj budú údaje, keď s nimi nebudeme vedieť nijako naložiť?
Kým napríklad v susednom Česku začnú policajti pravdepodobne už na budúci týždeň pomáhať hygienikom s trasovaním kontaktov nakazených koronavírusom, u nás je aplikácia nového zákona v praxi zatiaľ vo hviezdach. Načo sú potom také zákony?