Nuž ale ukázalo sa, že hlásatelia „len takej chrípky“ na svoje silácke reči doplatili medzi prvými. Záchrana zabehnutého ekonomického modelu bola prednejšia než životy, ale práve tam, kde sa najbezbrehejšie „premorovalo“, začalo životov ubúdať tak radikálne, že ekonomiku už pomaly nebude mať kto „zachraňovať“. Zároveň však i tam, kde sa od počiatku prijali pomerne striktné opatrenia, sa po dočasnom uvoľnení vírus rozmáha s intenzitou niekoľkonásobne väčšou. To je i prípad Slovenska.
Epidemiologická situácia na Slovensku predstavuje momentálne 14 červených regiónov a 14 oranžových, máme najvyšší denný prírastok nakazených od začiatku pandémie. Nič dobré neveští ani situácia v okolitých krajinách, Česko sa závratnou rýchlosťou chystá zdolať európsky rekord a rakúsky kancelár pohrozil celkovým lockdownom, ako sa to stalo v Izraeli. Jednoznačné vyhlásenie našej vlády, či niečo podobné hrozí aj nám, zatiaľ nepadlo; vieme len, že pri pohybe medzi Českom a Slovenskom budú bežné náhodné kontroly a platí režim červených krajín EÚ. Keďže najväčšími ohniskami nákazy sú hromadné podujatia, kde sa konzumuje, iné počty ľudí sú povolené v interiéroch, iné v exteriéroch.
Vždy však existujú aj rôzne výnimky a ľudia už majú vo všetkom zmätok. A, pochopiteľne, mnohí aj strach o svoju materiálnu budúcnosť, pretože najmä pre kultúru, šport a stravovacie zariadenia sú podobné opatrenia doslova likvidačné. Asi každý chápe, že ochrana života žijúceho človeka je prvoradá, ale asi by bolo načase systematicky premýšľať o tom, ako dostatočne pomôcť ľuďom riešiť núdzovú situáciu, pretože, ako sa hovorí, kto je hladný, na nič ohľady brať nebude.