Súdna rada v tomto zmysle iba rozhodla podľa zákona, ktorý si jej predchodcovia nesprávne interpretovali. Ak tak v minulosti nerobila a navrhovala selektívne vybratých sudcov, nechávala práve týmto konaním veľký priestor na špekulácie.
V súčasnosti preniesla podľa zákona odvolávanie sudcov, ktorí dosiahli hranicu 65 rokov, na plecia prezidentky. To neznamená, že prezidentka musí všetkých odvolať, a to čo najrýchlejšie. Nehrozí žiadny exodus navrhnutých 82 sudcov. Prezidentka bude musieť zvažovať stavy a fungovanie jednotlivých súdov, prípadne môže zvážiť aj zdravotné, morálne i výkonnostné parametre jednotlivcov.
Za úvahu tiež stojí, či zákon, ktorý stanovuje vekovú hranicu 65, je nastavený najlepšie. Dnes 65 rokov neznamená to, čo napríklad pred 30 rokmi. Ľudia sa nielen dožívajú vyššieho veku, ale sú zdraví a výkonnostne zdatní aj vo vyššom veku. Dotyční sudcovia môžu teraz požiadať o odklad do 68 rokov, ale ministerka spravodlivosti navrhuje odchod z funkcie automaticky. Za úvahu stojí, či lepšou hranicou nie je napríklad 70 rokov.
Na Ústavnom alebo Najvyššom súde môžu byť starší sudcovia, ich vedomosti a skúsenosti iba prínosom. Hoci nedávno zosnulá sudkyňa Najvyššieho súdu USA Ruth Baderová Ginsburgová, okolo ktorej nástupníctva sa vedú polemiky, zomrela vo veku 87 rokov a vo funkcii pôsobila 27 rokov, bola do poslednej chvíle aktívna a veľmi rešpektovaná. Je preto na zváženie, či je takýto vysoký vek zo zdravotného a výkonnostného hľadiska vyhovujúci.
Otázkou tiež je, či by v súdnictve nemala postupne prebiehať dynamickejšia obmena sudcov, a to nielen vzhľadom na dosiahnutý vek.