Samotné vytvorenie možnosti kandidovať na tento dôležitý post aj osobe s právnou praxou, ktorá nie je práve zamestnancom prokuratúry, sa nemusí vnímať iba negatívne. Je síce pravdou, že tento dôležitý post v štáte by mala zastávať osoba, ktorá pozná mechanizmy fungovania celej prokuratúry, nielen generálnej. Na druhej strane, ako na každom pracovisku alebo úrade môže odborne uznávaná osobnosť zvonku priniesť v určitej dobe vývoja pozitívne prvky do jej fungovania.
Je otázne, či by tak bolo aj v prípade Lipšica. Síce sa vždy vymedzoval voči korupcii a zločinu, ale vyčíta sa mu jeho jednostrannosť. Nečudo, veď má za sebou dlhoročnú politickú prax. Bol ministrom a poslancom za KDH a neskôr za stranu Nova, ktorá sa dostala do parlamentu na kandidátke OľaNO. A práve priateľstvo s lídrom hnutia a súčasným premiérom Igorom Matovičom by po jeho prípadnom zvolení vzbudzovalo objektívne pochybnosti laickej a odbornej verejnosti o jeho objektívnosti. V podobnom duchu sa vyslovila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá vopred naznačila určité výhrady pri jeho možnom vymenovaní za generálneho prokurátora.
Lipšic svojím krokom vytvoril priestor pre koaličných politikov, aby na post generálneho prokurátora po objektívnom výbere nominovali rešpektovanú osobnosť schopnú viesť tvrdý boj proti zločinu a korupcii.