Minister práce sa dušuje, že rodiny sú jeho prioritou. Čo tam po tom, že s vaničkou vylieva aj dieťa – teda pardon, (len) niektoré deti. Rezort, samozrejme, myslí na tie z najchudobnejších rodín. Jesť za štátne tak budú škôlkari a školáci z rodín v hmotnej núdzi, alebo ak príjem ich rodičov v poslednom polroku neprekročil ani jeden mesiac sumu životného minima. Tá je však viac ako nízka. Ohrození sú najmä osamelí rodičia – prevažne ženy. Ešte ťažšie to majú, ak sa musia starať aj o chorého člena rodiny či sú na invalidnom dôchodku. Z kola von sú však aj ľudia, ktorí pracujú v cudzine a platia tam dane.
A je to tu. Od januára bezplatné obedy končia. Ministrovi práce Milanovi Krajniakovi totiž v stredu vláda odklepla novelu zákona, ktorý ruší dotáciu na stravu, známu ako obedy zadarmoDotáciu na stravu má nahradiť dvojnásobný daňový bonus. A hoci ide o peknú sumu, ktorá náklady na jedlo pre žiačika pokryje, má to malú chybičku. Nárok naň má len rodič, ktorý pracuje.
Mimo Krajniakovej dotácie je napríklad aj žena, ktorá zostane sama s dvoma deťmi, nepracuje, no pre výživné jej príjem prekročí životné minimum. Aj o pár eur. V podstate stačí, ak poberá rodičovský príspevok na jedno z detí. Keď sa k tomu priráta výživné, detské prídavky, poľahky sa dostane nad štyri stovky. No zákonná hranica pre takúto rodinu je presne 410,99 eura. Summa summarum, nespadá ani do jednej kategórie. Namiesto páreurového doplatku musí od budúceho roka počítať aj s plnou platbou za školskú stravu. A ak má na mesiac po zaplatení nájmu a poplatkov len okolo dvoch stoviek, spraví aj 20 eur navyše v rodinnej kase riadny prievan.
A ten môže byť ešte väčší. Krajniak dvihol sumu na obedovú dotáciu o desať centov. Po novom tak pokryje deťom s nárokom naozaj väčšinu ceny jedla, rodičom tak vo väčšine prípadov zostane doplatiť réžiu. Otázne však je, či nepôjdu hore takzvané finančné pásma na školské obedy. Práve podľa nich nakupujú, a teda aj určujú ceny stravy samotné školské jedálne. Tie má pod palcom rezort školstva, to, či ich zvýši, sa ukáže až po prehodnotení teraz platných receptúr.
Akú-takú šancu dostať sa k obedom od štátu majú ešte žiaci, ktorí chodia do školy, kde minimálne polovicu tvoria deti z rodín v hmotnej núdzi. Automaticky totiž majú nárok na dotáciu. Môže sa tak poľahky stať, že rodičia v núdzi sa zhluknú v jednej škole. Výsledkom tak môže byť rozdelenie škôl na dve kategórie – pre chudobné deti a tie ostatné. To rozhodne nepomôže kvalite výučby ani boju s predsudkami.
Deti však jesť potrebujú. Alebo nám neprekáža, že v triede sedí také, čo neraňajkovalo, desiatu nemá a o obede môže iba snívať? Koľko je takýchto detí? Samotné mestá priznávajú, že nevedia, či a v akej miere žiaci z obedov po zrušení dotácie vypadnú. Ani koľko detí bude mať nárok na štátne obedy. Na to, aby nás trápilo svedomie, by však malo stačiť aj jedno hladné dieťa v škole. A nech sa na to pozrieme z ktorejkoľvek strany, daňový bonus dotáciu na stravu nenahradí. Napríklad len preto, že tá išla priamo deťom, kým bonus dostane rodič.