Vzhľadom na právnu silu by sme mali najviac pozornosti venovať zmenám v ústave, ktorá je základným pilierom našej spoločnosti. Už len samotný fakt, že ide o jej azda druhú najobšírnejšiu novelizáciu, podčiarkuje význam navrhovaných zmien.
Najhmatateľnejšou novinkou je zriadenie Najvyššieho správneho súdu. Touto zmenou v sústave slovenských súdov sa zas o niečo viac priblížime k vyspelým právnym štátom. Nový súd prispeje okrem iného k väčšej jednotnosti a prehľadnosti v judikatúre a odbremení preťažené súdy na najvyšších inštanciách.
Veľké zmeny čakajú aj Súdnu radu SR. Tá sa konečne dočkala ústavnej definície svojho postavenia ako „ústavného orgánu sudcovskej legitimity“. Môže sa zdať, že ide o maličkosť. Jej doterajšia absencia však spôsobovala problémy pri uchopovaní podstaty a poslania Súdnej rady, ktorú nevedel jednoznačne vyriešiť ani Ústavný súd.
Zatiaľ čo sa premiér s niektorými členmi vlády aktívne podieľa na podkopávaní dôvery verejnosti v kompetentnosť vlády, ministerka Mária Kolíková potichu píše dejiny a dokazuje, že želaná zmena nie je stratená.
Pozitívom je aj zavedenie regionálneho princípu pri voľbe jej členov zo sudcovských radov. Volebné obvody podľa krajov zabezpečia väčšiu náklonnosť Súdnej rady k načúvaniu problémom všeobecných súdov.
Ďalšou významnou zmenou je opätovné zavedenie sudcovských previerok. Spoločnosť tak bude mať znovu väčšiu kontrolu nad sudcami, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu. To, či sudca neschádza z cesty nezávislosti, bude síce aktívne posudzovať Súdna rada, ale posledné slovo bude mať po novom Najvyšší správny súd.
Všetky tieto zmeny adekvátne reflektujú na faktickú úlohu Súdnej rady, ktorou je najmä vykonávanie sudcovskej politiky.
Reforma sa však ani zďaleka nevenuje len technickému dolaďovaniu niektorých nedostatkov v ústave. Okrem nich má zjavnú snahu vyriešiť aj doktrinálne otázky v právnej vede. Ak sa schváli, bude už nad slnko jasnejšie, že preskúmavanie súladu právnych predpisov rovnakej právnej sily nebude možné. Ide o zjavnú reflexiu na kontroverzné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým sa zrušili spomínané sudcovské previerky. Vtedy súd skúmal súlad ústavného zákona s ústavou, čo vyvolávalo oprávnené pochybnosti o správnosti takéhoto postupu.
V neposlednom rade je absolútnou novinkou tzv. individuálna kontrola ústavnosti. Jednotlivec, ktorý na Ústavnom súde namieta porušenie svojich práv, bude môcť k sťažnosti pripojiť aj návrh na preskúmanie súladu napríklad zákona s ústavou. To by zjednodušene znamenalo, že napríklad obyčajný súkromný spor môže v konečnom dôsledku spôsobiť zmenu legislatívy.
Reforma justície je veľkolepým dielom, ktoré vyvíja DNA nášho právneho štátu do vitálnejšej formy. Výsledok úsilia rezortu spravodlivosti na čele s Máriou Kolíkovou možno len vyzdvihnúť. Zatiaľ čo sa premiér s niektorými členmi vlády aktívne podieľa na podkopávaní dôvery verejnosti v kompetentnosť vlády, ministerka potichu píše dejiny a dokazuje, že želaná zmena nie je stratená.