Ide skutočne o dôchodcov?

Jedným z leitmotívov nežnej revolúcie boli aj spravodlivé dôchodky, ktoré umožnia seniorom nielen prežívať, ale aj slušne žiť. Všetci vieme, ako to dopadlo...

08.10.2020 19:00
debata (11)

V posledných dvadsiatich rokoch sme zažili viacero reforiem penzijného systému, ktoré mali nastoliť spravodlivosť a vysoké dôchodky. Pri prvej veľkej reforme sa naši politici inšpirovali systémom čilského diktátora Augusta Pinocheta…

Celé sa to začalo – a dodnes pokračuje – strašením, že keď nezmeníme systém, tak skrachuje, pretože sa zvyšuje vek dožitia a čoraz menej ľudí pracuje na jedného seniora. Prvým liekom malo byť povinné sporenie v súkromných penzijných fondoch (druhý pilier), kde si vraj nasporíme horibilné sumy. Bola to ilúzia. Dnes to každý vie. Išlo len o odovzdanie peňazí fondom, ktoré s nimi podnikajú na finančných trhoch. Nešlo iba o zlé úmysly neoliberálnych politikov, ale aj o kus naivity a ideologickej tvrdohlavosti.

Dôchodkový systém bude potrebovať v najbližších desiatich rokoch radikálnu reformu, ale inú, ako nám ponúkajú naši politici. Totiž čoraz viac ľudí pracuje na čiastočné a dočasné pracovné úväzky. To znamená, že nemajú stále príjmy, čo znižuje ich budúce dôchodky.

Tá sa nevyparila. Namiesto toho, aby ministerstvo práce deň čo deň pracovalo na tom, ako pomôcť zamestnancom, živnostníkom a podnikateľom, ktorých tvrdo postihla koronakríza, venuje sa dôchodkovým úpravám, ktoré vôbec nehoria.

Je pravdou, že zastropovanie veku odchodu do dôchodku na 64 rokov, ktoré zaviedla minulá vláda, je otázne. Nejde iba o udržanie verejných financií, pretože „verejný dôchodkový fond“ závisí od toho, koľko sa doň zložia terajší zamestnanci a zamestnávatelia. Ich príspevok sa môže, samozrejme, zvyšovať alebo je možné použiť iné zdroje. Ide najmä o to, či by sa mohlo odchádzať do dôchodku po odrobení 40, respektíve 42 rokov. Význam by to malo pre fyzicky náročne pracujúcich. Inak je na tom v šesťdesiatke človek, ktorý ťažko manuálne pracuje, ako ten, ktorý sedí za stolom pri počítači. Nehovoriac, že mnohokrát naši robotníci pracujú intenzívnejšie ako ich kolegovia v zahraničí. Navyše, päťdesiatnici musia spĺňať rovnaké normy ako dvadsiatnici, podľa ktorých sa často určujú. Je preto logické, že by títo ľudia mohli odchádzať do dôchodku skôr.

Dôchodkový systém bude potrebovať v najbližších desiatich rokoch radikálnu reformu, ale inú, ako nám ponúkajú naši politici. V súčasnom globálnom ekonomickom modeli totiž čoraz viac ľudí pracuje na čiastočné a dočasné pracovné úväzky. To znamená, že nemajú stále príjmy, niekedy mesiace vôbec žiadne alebo majú neplnohodnotné mzdy. To znižuje ich budúce dôchodky. Na to, aby si zarobili na slušný dôchodok, im nebude stačiť pracovať ani do sedemdesiatky. Navyše, podľa súčasného návrhu, by museli prispievať ešte aj na dôchodky rodičov. Nutnosť istoty štandardného, solidárneho štátom garantovaného dôchodku, ktorý zabezpečí možnosť kultivovane prežiť starobu, sa stane naliehavejšia.

Aj z tohto dôvodu si zmeny v dôchodkovom systéme vyžadujú širšiu verejnú debatu, čas a nie urýchlené schvaľovanie v parlamente. Namieste je otázka, či narýchlo prijímané ďalekosiahle zmeny majú slúžiť budúcim dôchodcom, alebo skôr niekomu inému.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #minister práce a sociálnych vecí #odchod do dôchodku #dôchodkový systém #dôchodková reforma #dôchodkový strop