Doplácame tak na falošné optimistické vytváranie atmosféry, že kríza je za nami a podarilo sám nájsť finančné prostriedky na podporu a oživenie ekonomiky. Uvoľnenie opatrení cez leto pomohlo iba čiastočne, cestovným kanceláriám minimálne. A dalo sa to predpokladať. Otvorenie hraníc a dovolenkovanie pri mori cestovným kanceláriám pomohlo minimálne, trochu viac reštauráciám a hotelom. Očakávaný dôsledok tohto kroku v podobe reštartu šírenia koronavírusu ukázal, že tieto opatrenia boli kontraproduktívne. A nové karanténne opatrenia posúvajú maloobchod, gastroprevádzky a služby na pokraj bankrotov. Nádej vyprchala. Ako ďalej?
Robert Fico varuje, že majitelia podnikov v postihnutých sektoroch môžu podávať žaloby, pretože ich podnikanie bolo znevýhodnené oproti ostatným opatreniami štátu. Toto nie je cesta, ale ak prevádzky boli dlhodobo rentabilné a zlomili ich až karanténne opatrenia, a efektívnej pomoci od štátu sa im nedostalo, môžeme počítať, že budú využité všetky možnosti. Jednoduché kompenzačné nástroje stále chýbajú. A ich potreba každým dňom narastá.
Jednou z alternatív, ktorá sa ponúka, je aj zváženie úpravy a využitie nástroja podpory v nezamestnanosti. Ak by bol tento nástroj dostupnejší, flexibilnejší a štedrejší, mohol by okamžite pomôcť ľuďom bez príjmu, respektíve s veľkým výpadkom príjmu. Veď štát peniaze má, akurát nevie, čo s nimi.
Bankroty nikomu neposlúžia. Síce podľa teórie majú v ekonomike ozdravný charakter, ale iba v prípade, že sú prirodzené, nie vynútené následkom štátnych opatrení. To by si naša vláda mala uvedomiť.