Premiér najviac postihnutej Českej republiky Andrej Babiš najprv pripustil, že sa nemalo zrušiť nosenie rúšok, ale neskôr povedal, že má čisté svedomie a nevie, kde sa urobili chyby. Hlavná chyba sa stala v podcenení hrozby, uspokojení a načúvaní sirénam, ktoré prirovnávali COVID-19 ku „chrípočke“.
Žiaľ, Európania si dlhodobo žijú v dobrých časoch, väčšina z nich nepozná chudobu, zvykla si na pohodlný konzumný život, kde je všetko na dosah, kde sa dá všetko kúpiť – aj keď iba na dlh. Konzumný život v podobe užívania si čohokoľvek – na vymenovanie širokej škály nie je priestor. Čarovné „užívanie“ sa stalo drogou. Nedostať dávku užívania, znamená prepadnúť depresii, panike. Zabudli sme bojovať, strádať, mať dlhodobejšie plány, pre ktoré sme sa schopní obetovať.
Európska únia cez leto namiesto prípravy plánov, ako si poradiť s druhou vlnou, nasľubovala miliardy pre členské krajiny na riešenie krízy. Akoby už nič nehrozilo, straty boli vyčíslené, prepady ekonomiky zastavené, už treba pripraviť iba dobré projekty. Zdá sa, že táto pomoc je už teraz nereálna a peniaze bude nutné – ako zaznievajú hlasy – uvoľniť čo najrýchlejšie na hasenie súčasného požiaru. Ak by sme venovali vypracovaniu krízových plánov, ako postupovať v určitej fáze šírenia, aké opatrenia sú najúčinnejšie a najmenej bolestivé, dnes by sme vedeli, čo robiť a neocitli sa v kaši.
A navyše niektorí pochybovači o nebezpečenstve covidu a falošní vyznávači slobody nemajú problém kritizovať EÚ, že krízu nezvláda a poukazujú na jej zvládnutie v Číne. Akosi zabúdajú, že EÚ je postavená na ľudských právach, čo znamená aj toleranciu k iným, aj keď k falošným, názorom. Ak sa v Európe kriticky nepozrieme do zrkadla, môžeme sa dostať do ešte väčšej kaše, v akej sme dnes.