Ľudia na test prišli, ale...

25.10.2020 19:00

Z pilotného testovania na Orave a v Bardejove sa našťastie nestala úplná fraška. Zásluhu na tom majú hlavne Ozbrojené sily SR, dobrovoľníci a samosprávy, keď sa aj napriek zmätočnej organizácii porátali s logistickými výzvami.

Blesková organizácia celoplošného testovania podčiarkuje fakt, že vláda podcenila prípravu na druhú vlnu. Teraz sa pod nátlakom času snaží hasiť rozmáhajúci sa požiar.

Pretestovanie všetkých obyvateľov krajiny je svetovým unikátom. To, že sa k tejto stratégii neuchýlili iné štáty, dokazuje, že ide skôr o riskantné politické rozhodnutie ako o zaručený postup v boji s pandémiou. Ide totiž o nákladnú logistickú výzvu, ktorej úspech nie je istý. Nízka spoľahlivosť testov, nedostatok zdravotníkov a obavy zo zhromažďovania obyvateľov sú hlavnými kameňmi úrazu. Tie sa prejavili aj počas pilotného testovania. Správy o desiatkach dobrovoľníkov, ktorí sa nedostavili na pracovisko, logistických problémoch a dlhých radoch na test znejú znepokojivo.

Najproblematic­kejšie sa zatiaľ javí dlhé čakanie v radoch a neželané zhromažďovanie ľudí pred odberovým miestom. Určovanie poradia na základe začínajúceho písmena v priezvisku je totiž nešťastné. Napríklad kategória mien začínajúcich sa na P, R, S má oveľa väčšie zastúpenie ľudí ako kategória T až Z. Preto by bolo namieste prehodnotiť takýto postup.

Ďalším nedostatkom je spôsob, akým sa výsledok testu oznamuje. Súčasný proces, pri ktorom testovaní čakajú na výsledok v obálke, nie je ideálny. Ak by sa výsledok oznamoval e-mailom či esemeskou, eliminovalo by sa zhromažďovanie ľudí a s ním spojené zdravotné riziko. Je jasné, že z technických príčin to nebude možné všade. Malo by sa to však zaviesť aspoň tam, kde sa dá. Môže sa zdať, že ide o detaily, ale optimalizácia určovania poradia a oznamovania výsledkov môže dramaticky skrátiť čakanie a znížiť koncentráciu ľudí. Tým by sa zredukovali aj pochybnosti o bezpečnosti testovania, ktoré sú azda najhlavnejším dôvodom, pre ktorý sa ľudia rozhodnú nedať sa testovať.

Plošné testovanie môže mať aký-taký zmysel, ak príde čo najviac ľudí. Preto fakt, že na testovanie prišlo približne 90 percent populácie, signalizuje, že by mohlo plniť svoj účel. Organizátori sa však musia poučiť z chýb, pretože tie sa môžu stať fatálnymi, ak sa premietnu do celoslovenskej škály. Čo sa darilo riešiť za pochodu počas testovania 180-tisíc občanov, to sa už nemusí dariť pri štyroch miliónoch.

Možno keď už nič iné, plošné testovanie má aspoň potenciál prinavrátiť solidaritu do našej spoločnosti. Z kľúčového nástroja v boji s pandémiou sa dnes totiž stal nedostatkový tovar.

Ak sa podarí eliminovať zdravotné riziká, výsledky nám môžu poskytnúť cenné informácie v boji s pandémiou. Netreba však zabúdať, že ide o krátkodobé riešenie, ktoré nás prinajlepšom vráti o dva či tri týždne späť. Preto bude nesmierne dôležité, ako vláda využije tento náskok. Nič totiž nezaručuje, že o mesiac nebudeme zas tam, kde sme dnes. Možno keď už nič iné, plošné testovanie má aspoň potenciál prinavrátiť solidaritu do našej spoločnosti. Z kľúčového nástroja v boji s pandémiou sa dnes totiž stal nedostatkový tovar.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#testovanie #Orava #Covid-19 #Bardejov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku