Kováčikovi bola prvou námestníčkou generálneho prokurátora dočasne pozastavená funkcia. V piatok dokonca dvadsať z dvadsiatich deviatich prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry vyzvalo Kováčika, aby sa okamžite vzdal funkcie. Následne sa k nim pripojila aj Rada prokurátorov SR. Dokonca kandidát na generálneho prokurátora Maroš Žilinka pre Pravdu označil celú záležitosť za veľkú hanbu a ospravedlnil sa za všetkých slušných prokurátorov. Ďalší kandidát na generálneho prokurátora Ján Šanta bol vo vyjadreniach pre Pravdu ešte tvrdší, keď povedal, že Kováčik má jedinú miestenku – do väzenia.
Jediný, kto sa Kováčika zastal, je bývalý premiér Robert Fico, za ktorého bačovania bol Kováčik opätovne zvolený do funkcie. Z politického hľadiska zastať sa človeka, ktorého verejná reputácia je na dne, je absurdné.
O to dôležitejšia sa zračí novembrová voľba generálneho prokurátora v Národnej rade. Už dnes sa všetci siedmi kandidáti netaja odhodlaním očistiť prokuratúru. Možno iba privítať dôraz na otvorenosť a transparentnosť, väčšiu mieru komunikácie s verejnosťou a vysvetľovanie vlastných rozhodnutí. Tiež úmysel, aby prokuratúra bola aktívna, nie pasívna, ako sme zvyknutí, keď zatvárala veľakrát pred závažnými zločinmi oči. Veď to všetko by malo byť dávno samozrejmosťou. Žiaľ za tridsať rokov od vzniku Slovenska to tak často vôbec nebolo.
Nech už bude zvolený ktokoľvek, zostáva veriť, že mu odhodlanie nevyprchá, že ho prípadná moc nezmení, ako to sa stalo v nejednom prípade. A dúfajme, že v najbližšom čase sa uskutoční aj voľba špeciálneho prokurátora. Nielen preto, aby sa hanba už konečne skončila…