Prišla. Ale odpovede na položené otázky nedala. „Niekto na Slovensku nechce pochopiť a silou-mocou má nutkavú potrebu ľudí od celoslovenského testovania pokútne odrádzať… a to len preto, lebo s tou ideou neprišiel/-a on/-a,“ ozval sa premiér.
Čo povedala prezidentka? Jednoducho peknými diplomatickými slovami upozornila vládu, že sa neradí s vedeckými kapacitami, nepočúva, čo títo ľudia študovaní a skúsení hovoria a ide si tvrdohlavo za svojim.
V štyroch okresoch sa testovanie zvládlo. Naozaj, bola som tam a prešla som časť odberných miest. Ľudia na oboch stranách boli veľmi milí, ústretoví a bolo cítiť, že im ide o jedno: zistiť, či majú koronavírus, a úprimne sa zhodli v tom, že testovanie, hoci aj nepríjemné, je dôležité.
Ale ukázalo sa, že na priebeh celého testovania, je potrebný vyškolený zdravotnícky personál v dostatočnom množstve – to v prvom rade. Informovaná obec, ktorú výdavky na testovanie (hoci s prísľubom, že raz budú preplatené) nezruinujú – v treťom rade. Jasné, rozumné a logické argumenty, prečo sa má testovať – vo štvrtom rade. A cieľ – v piatom rade.
V štyroch okresoch je cieľ jasný – pretestovať ohnisko, slovami ministra obrany Jaroslava Naďa „stiahnuť infikovaných z obehu“. Sú to drsné slová, keď hovoríme o ľuďoch, ale – je to vojenský slovník. Zišla by sa aj odpoveď na otázku, ako sa tá hnusoba koronavírusová na tú Oravu a do Bardejova dostala, skade ju privliekli? Dá na to testovanie odpoveď? Nedá, na to sa treba s ľuďmi rozprávať, ale – nemá kto. Lebo tí, čo by sa s nimi vedeli rozprávať, sú unavení, preťažení.
Aký je cieľ, pri celoplošnom testovaní? Kedy začnú čísla klesať? Ako to bude v podnikoch, kde môže počet infikovaných narušiť výrobu? Ako to bude v rodinách, kde majú len jedného hlavného nosiča peňazí? Kto pomôže rodine, ktorá bude musieť zostať celá v karanténe? Veľa praktických otázok, ktoré by ľudia, ak majú ísť s úsmevom na testovanie, potrebovali počuť.
„Trošku trápnučké tri dni pred najzložitejšou a logisticky najťažšou operáciou v histórii Slovenska, ale zrejme s tým už nič nenarobíme,“ snaží sa premiér ukázať, ako mu prezidentka hádže polená pod nohy.
Na silné slová je premiér majster. Aj vtedy, keď nie sú potrebné. Ba, naopak, sú až nebezpečné. Lebo tá operácia je o ľuďoch – tých obyčajných, bez nich, by zostal tento nápad iba niekde… azda niekde na papieriku.
A čo ešte povedala prezidentka? Testovanie v štyroch okresoch bolo urobené s vypätím síl. A mali by sme sa zamyslieť, či dokážeme zvládnuť pretestovať celé Slovensko. Hovoríme o 2 890 obciach.
Máme správy, že starostovia nemajú dostatočné informácie, dostávajú ich cez aplikáciu zoom, čiže nie v písomnej podobe, nie sú si istí, či to, čo majú urobiť dnes, bude platiť aj zajtra, nakupujú ochranné prostriedky, ktoré sa míňajú raketovo, ak už aj nie sú minuté. Presviedčajú ľudí, aby prišli pomôcť – nikoho nemožno nútiť, aby šiel a riskoval, že sa infikuje.
A minister Naď? Ukáže nejaký časopis, kde majú vraj všetko. Naozaj? Veď ešte cez víkend sa ministri tvárili, že možno ani nebude celoplošné testovanie… Ale už v utorok časť Slovenska má v schránkach nepodarený letáčik, že sa má ísť testovať? Fakt nepodarený – štylisticky, informačne a navyše s gramatickými chybami. Slovami pána premiéra „trápnučké“…
Naozaj sa ešte niekto bude čudovať, že ľudia síce na testovanie pôjdu, lebo nechcú riskovať stratu zamestnania (a tá je reálna, páni a dámy, toto je svet mimo vašich limuzín), ale budú frflať a preklínať?
Naozaj ste nepochopili, že lepšie sa pracuje s ľuďmi, ktorí chápu a vnímajú? Už prestaňte s hlúpymi rečami o hejteroch, ktorých namiesto toho, aby ste umlčiavali, iba provokujete k čoraz lepším výkonom?
Vážení, toto nie je o nejakom čipovaní, toto je o tom, že ľudia začínajú strácať dôveru. Napríklad v ministra, ktorý im ordinuje vitamín D a radí, aby zo ženy urobili slúžku a raz do roka jej verejne poďakovali. Alebo v ministra, ktorý povie, že dobrovoľníci nemusia mať ochranné obleky. Alebo v ministra, ktorý celé leto namiesto prípravy plánu, ako tú hnusobu poraziť, menil vedenia nemocníc a teraz sa čuduje, že ledva fungujú? Alebo v iného ministra, ktorý si dovolil mať svoj názor, ale podivuhodne skrotol? Či v šéfa parlamentu, ktorý v čase, keď mal ako celé Slovensko sedieť doma na zadku, behal po Slovensku a bral stopárky? Alebo v premiéra, ktorý kope do každého, kto sa ho spýta, s kým sa radil, kým minul vyše 50 miliónov za testy, o ktorých pochybujú slovenskí vedci?
Tí – naopak – stáli za chrbtom prezidentky. A tá veľmi milými, diplomatickými slovami povedala: Chlapci, posledná šanca pribrzdiť. Povedať, že taký veľký projekt v tejto chvíli nezvládneme, nie je hanba. Naopak, bude to úprimné – konečne, ľudské a pochopiteľné.
Za chrbtom tej „trápnučkej“ prezidentky totiž stáli vedci, nie hocijakí. S nimi ste sa mali radiť. Fakt, ešte ani na to nie je neskoro. Lebo experiment s názvom pretestovanie antigénovými testami má svoje riziká. A niektoré sú priam fatálne.