Ak niekto ihneď hádže vinu na imigráciu a islam, tak je na omyle. Veď jeden zo strojcov nebol imigrant a jeho korene sú čisto európske. Migrácia a náboženská rôznorodosť sú ľudstvu vlastné od nepamäti.
V západnej Európe sa vedie debata, či koreňmi islamského terorizmu sú sociálne problémy, alebo ponuka islamského fundamentalizmu. Vykorenenosť najmä druhého a tretieho pokolenia imigrantov je veľká: nemajú prácu, vyhliadky, budúcnosť, žijú na periférii, väčšinové obyvateľstvo ich ignoruje.
Ak niekto ihneď hádže vinu na imigráciu a islam, tak je na omyle. Veď jeden zo strojcov nebol imigrant a jeho korene sú čisto európske. Migrácia a náboženská rôznorodosť sú ľudstvu vlastné od nepamäti.
Áno, podobnou sociálnou vylúčenosťou trpí v menšej miere mnoho iných obyvateľov. Jedným z vinníkom je súčasný ekonomický systém, kde vyhrávajú nízke náklady – mzdy. Honbou za týmto posvätným grálom sa preferuje (ne)legálny „dovoz“ pracovnej sily z chudobnejších krajín, ktorá je schopná pracovať za akúkoľvek mzdu. Namiesto toho, aby sa zvýšila mzda v niektorých profesiách, za ktorú by pracovali aj „domáci“.
A chyba je aj v ponuke islamu. Za posledných štyridsať rokov zaznamenal obrat od liberálneho ku konzervatívnemu. Ten sa stáva často jediným východiskom, zmyslom života, vykorenených a vylúčených vrstiev, ktoré často predtým neboli ani náboženski aktívni. Musíme si však uvedomiť, že my (EÚ) ich finančnú podporu na náboženské aktivity alebo na nákup zbraní z „centra islamu“ tak trochu tolerujeme. Ide totiž o našich spojencov v regióne, najmä proti Iránu. Napriek tomu, že títo naši spojenci majú nižšiu mieru slobody a demokracie než kritizovaný Irán.
Pokiaľ ide o teror, nezabúdajme, kto rozohral vojny, a teda zabíjanie, v moslimskom svete – v Iraku, Sýrii, Líbyi alebo Jemene. Sú to Európania a Američania. Aj tam zomierajú nevinní ľudia.
Pokiaľ ide o náboženský fundamentalizmus, práve teraz prebiehajú proti tomu kresťanskému masové demonštrácie v Poľsku. V zákazoch interrupcií, ide predsa o slobodu jedinca (ženy) a právo náboženstva rozhodovať, čo je život. A tzv. liberalizmus sa tento rok prejavil vo svojej fundamentálnej podobe politickej korektnosti v plnej nahote, a to búraním pomníkov a snahou prepisovať dejiny podľa vlastnej ideológie.
A nezabúdajme, že sloboda vôbec neznamená slobodu urážania. Aký zmysel má verejné zosmiešňovanie proroka Mohameda a moslimského boha? V rasových otázkach by si to dnes už nikto nedovolil. Je to snáď obmedzovanie slobody? Prečo by to nemohlo platiť aj pri náboženských symboloch, najmä keď mnohí veriaci – nielen moslimskí – to tak citlivo vnímajú? Nečudujme sa potom rýchlemu šíreniu nevraživosti a urážania na internete a sociálnych sieťach kdekoľvek a v čomkoľvek.