To sú slová rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza nedlho po teroristickom útoku, v ktorom v bezhlavej streľbe v prvom viedenskom okrese v pondelok večer 20-ročný terorista pripravil o život niekoľko ľudí. Po sérii nedávnych brutálnych útokov vo Francúzsku a v Nemecku sa teror spájaný s tzv. Islamským štátom (Daešom) dostal aj do Viedne, v povedomí mnohých nielen hlavného mesta Rakúska, ale centra nášho stredoeurópskeho dunajského priestoru. Nášho mesta.
Spôsobilo to pochopiteľný šok, tým skôr, že Viedeň, od čias Márie Terézie centrum diplomacie, pôsobí medzi rozhádanými stranami Východu a Západu už tradične ako akási „terra reconciliatie“, zem zmierenia. Oveľa menším šokom sú reči o útokoch na našu slobodnú „liberálnu demokraciu“, ktorej sa moslimovia (v modernom newspeaku je to už synonymum pre migrantov) už zo svojej podstaty nevedia prispôsobiť. Akoby tu ktosi zabudol, že „liberálna demokracia“ sa vykupuje nekonečným utrpením miliónov nevinných ľudí vo všetkých jej absurdných vojenských ťaženiach za posledné desaťročia, a kultúrnym a sociálnym ponižovaním, aké si málokto hlásiaci sa k „Západu“ vie vôbec predstaviť. To poníženie má svoje deti. A sú plodom politiky, nie náboženstva.
Nie, toto nie je ospravedlňovanie teroru. Nie, vysvetľovať naozaj neznamená odpúšťať. Znamená vytvárať prostriedky pre lepšiu, účinnejšiu politiku. Aby sa politici vystríhali takých mentálnych kolapsov ako toho, keď Rakúsko ešte nezverejnilo detaily o útoku, slovenský minister križiak, toho času milovník uniforiem Milan Krajniak, už vedel, že to, čo si treba brať k srdcu, sú „žiadne kvóty na utečencov“. Viedeň vo svojej ťažkej situácii opäť nesklamala, a vďaka a úcta jej za to.