Boli sme zvyknutí, že nech voľby v Spojených štátoch dopadnú hocijako, nijakým spôsobom to neohrozí demokratické fungovanie krajiny. Medzi oboma tábormi panovala akési džentlmenská dohoda, že okrem zákonov samotných je nutné akceptovať aj nepísané pravidlá americkej politiky. Presne to odlišovalo americkú demokraciu od rôznych autoritárskych režimov, kde sa politici riadili skôr pravidlom „víťaz berie všetko“, čo napokon vyústilo do diktatúry. A hoci americké demokratické inštitúcie boli v priebehu 20. storočia ohrozené viackrát, všetky útoky boli bezpečne odvrátené. Obranné mechanizmy vždy zafungovali.
Môže za to predovšetkým americký systém bŕzd a protiváh, no významnú úlohu zohrávala aj snaha o umiernenosť v oboch táboroch. Každý si bol vedomý, že po voľbách bude musieť nejako vychádzať so svojim náprotivkom, preto sa snažil o kompromis. To sa však v posledných dekádach začalo meniť. Namiesto toho, aby hrany otupovali, ich politici ako napríklad Newt Gingrich začali vyostrovať. Jeho stratégiu „politika ako vojna“ si postupne začalo osvojovať čoraz viac členov Republikánskej strany, čím sa prehlbovala priekopa medzi oboma stranami. Obrazne povedané, republikánsku revolúciu, ktorú pred 40 začal Newt Gingrich, úspešne dokončil Donald Trump.
Súboj o Biely dom priniesol minimálne dva nebezpečné precedensy. Donald Trump sa vyhlásil za víťaza volieb, hoci ešte zďaleka nie sú zrátané všetky hlasy, a ohlásil, že voľby napadne na Najvyššom súde.
Len samotná predstava, že by Trump mohol vo voľbách zvíťaziť sa pred štyrmi rokmi zdala ako totálne „uletená“. Z tohto „úletu“ sa však stal štandard. Preto dnes, keď sledujeme, čo sa deje v Amerike, tak máme veľmi zmiešané pocity, ako to napokon všetko dopadne.
Súboj o Biely dom priniesol minimálne dva nebezpečné precedensy. Donald Trump sa vyhlásil za víťaza volieb, hoci ešte zďaleka nie sú zrátané všetky hlasy, a ohlásil, že voľby napadne na Najvyššom súde.
Nielenže tým podryl dôveru občanov v demokratické voľby, ale tým, že ich spochybnil, prispel ešte k väčšej polarizácii spoločnosti a neposlednom rade priblížil Spojené štáty k „banánovým“ republikám, kde výsledky volieb bývajú zmanipulované.
V prípade, že napokon vyhrá Joe Biden, výsledkom takejto nezodpovednej politiky budú masívne protesty a výtržnosti republikánskych voličov, ktorí sa budú cítiť „podvedení“.
Na druhej strane, ak by vyhral Trump, no Biden by získal o niekoľko miliónov hlasov viac, podobne ako Hillary Clintonová v roku 2016, tak by to vyvolalo frustráciu medzi priaznivcami demokratov. Pretože keď sa niečo také stane raz, ľudia to so škrípajúcimi zubami prijmú, no keď sa to zopakuje druhýkrát, narušuje to legitimitu americkej demokracie.
Tak či onak, výsledkom týchto volieb budú v oboch prípadoch ešte viac rozdelené štáty americké.