V pamäti však stále máme povestnú vetu „F**k the EU“ poradkyne šéfa diplomacie Victorie Nulandovej počas krízy na Ukrajine, keď v Bielom dome sedel Barack Obama. Tiež sa možno obnovia rokovania o zmluve o voľnom obchode TTIP, ktoré Trump stopol. Podľa uniknutých informácií by táto zmluva mohla znamenať koniec noriem EÚ či právnych systémov členských krajín a podriadenie sa záujmom nadnárodných korporácií.
Biden sa bude musieť zamerať najmä na domácu politiku a zmierenie národa. Ten je rozdelený na dva nepriateľské tábory, ktoré sa navzájom odmietajú počúvať. Príčinou nie je iba Trump, korene sú hlbšie, ideologické. Biden už vyzval na zmier a hľadanie vzájomného pochopenia. Prikláňa sa aj časť republikánov.
Biden to ani po zvolení nebude mať ľahké. Ak Senát budú ovládať republikáni (rozhodne sa až v januári) a budú zmetať zo stola akékoľvek legislatívne iniciatívy prezidenta alebo ich budú chcieť zobchodovať, tak z nich nič nezostane.
Tento stav však bude trvať asi iba krátkodobo, kým sa neupokoja najväčšie vášne. Keď príde na konkrétne riešenia pandémie a oživenia ekonomiky, prirodzené rozdielne názory sa znovu prejavia v plnej miere. Biden má v programe návrhy, ako oživiť ekonomiku, ale či ich podporia aj republikáni, je viac než otázne. Obe strany sa teraz zhodnú iba na pozícii voči Číne. Spoločný postup s EÚ sa zatiaľ nečrtá.
Americká demokracia prechádza bolestnou skúškou, a nevieme, či ju prežije bez šrámov. Niekoľkodňové sčítavanie hlasov, neuznanie výsledkov zo strany prezidenta, obviňovanie z podvodov a prípadné súdne spory nemusia byť konečnou stanicou. Dokonca sa špekuluje, či budú v jednotlivých štátoch zvolení volitelia (delegáti), ktorí majú právo voliť prezidenta. Teda ani, či budú voliť, či prezidenta nezvolí Kongres, či ho vôbec zvolí a či prezidentkou nebude šéfka Snemovne reprezentantov.
Biden to však ani po zvolení nebude mať ľahké. Ak Senát budú ovládať republikáni (rozhodne sa až v januári) a budú zmetať zo stola akékoľvek legislatívne iniciatívy prezidenta alebo ich budú chcieť zobchodovať, tak z nich nič nezostane. Prezident z jednej strany, jedna komora Kongresu z druhej strany, neumožňuje efektívne vládnutie. A tak to trvá už dlho.
Volebný systém v USA je zastaraný a nevyhovuje súčasným podmienkam širokej názorovej plurality. Otázka, prečo si Američania nevolia prezidenta priamo, je naliehavejšia ako hocikedy predtým. Málokto vie, ale v krajine tiež existuje viacero politických strán. Postavili aj vlastných kandidátov. Napríklad kandidovala libertiánka Jo Jorgensonová (u nás by bola saskárka) alebo ľavičiari – Gloria La Riva, Brian Carroll a Howie Hawkins, ktorí zastupovali viaceré menšie socialistické strany, či „progresivista“ Brock Pierce. Nedostatok financií im však hatí cestu dostať sa do povedomia verejnosti.
Diskusie o zmene systému sa rozbiehajú. Republikánom priama voľba nebude príliš po vôli, pretože z demografického hľadiska by stratili. Ak však Američania neurobia nejaké zmeny, môže sa ich hrdá demokracia utopiť v sporoch a protivenstvách, na ktoré už nenájdu liek. Negatívny dosah by to malo na celý svet, zvlášť na Európu.