Z viac ako dvoch miliónov otestovaných v druhom kole je 13 509 „infekčných“. Zaznamenali sme vraj 50-percentný pokles „infekčnosti alebo pozitivity“.
Už táto informácia je minimálne čudesná. Neopakujú vari v posledných týždňoch odborníci – nie všetci odporcovia testovania ako takého – že antigénové testy nie sú dostatočne spoľahlivé a že pozitívny ešte nerovná sa infekčný? Je pozitívny výsledok v druhom kole zmenou paradigmy a už neplatí, na čo virológovia upozorňovali už pred prvým kolom, teda že „pozitívny výsledok antigénového rýchlotestu nič nevypovedá o infekčnom statuse pacienta?“
Alebo je to prosto len tak, že keď na tlačovej konferencii mimochodom spravíme z infekčnosti a pozitivity synonymá, môžeme sa nazdávať, že slovo sem, slovo tam, väčšina má v pojmoch rovnaký „hokej“ ako my, prípadne, že taká je „demokracia“? Nevedno. Boli sme však prví a draho nakúpené testy od pofidérnej firmy sme aspoň nemuseli „nahádzať do Dunaja“.
Akú relevanciu mala druhá vlna testovania, ak nie predovšetkým tú, že z partie, hoci veľmi zle rozohratej, „muž odvahy“ pred ustráchanými „piliermi opatrnosti“ za žiadnych okolností neuhne a keď aj nepreskočí, rozhodne nepodlezie? Implikácie v praktickom živote sú mnohé. Skúste sa napríklad zo zeleného okresu vybrať v rámci vykonávania svojej práce do okresu červeného, a vysvetľovať tam, že pre vás povinnosť v druhom kole ani teoreticky neexistovala. Keď sa za prejav odvahy a úspechu považuje len to, že málo výpovedné výsledky dokonávajú rozpoltenie spoločnosti, logistika jednoducho zvládnutá nebola.