Otázka je, či predstavených 12 opatrení bude dostačujúcich. To nevieme, pretože sú zatiaľ príliš vágne. Kto by nechcel digitalizáciu, debyrokratizáciu, zjednotenie financovania, otvorenie trhu s učebnicami, zmeny v obsahu vzdelávania alebo zlučovanie škôl? Sú na stole už roky. Veď sú pozliepané zo všetkých možných existujúcich dokumentov. Ale na lámanie chleba príde, až keď sa rozpracujú do konkrétnych opatrení. Uvidíme, ako dopadne modelová škola, ktorú chce minister (podľa jeho inšpirácií zo sveta) onedlho spustiť. Zatiaľ nevedno kde. Nášľapnou mínou môžu byť aj nové príplatky pre učiteľov, na ktoré je už vyčlenených v rozpočte 90 miliónov eur. Ak sa zle nastavia, môžu spôsobiť veľa krivdy.
Skvalitnenie vysokých škôl chce minister docieliť financovaním podľa nových výkonnostných kritérií. Koľkými už v poradí? Lenže, pozor, čo platí pre technické, neplatí pre spoločenské vedy. Zle nastavené kritériá môžu niektorým vedným odborom iba uškodiť. Zlepšiť úroveň by malo aj prilákanie špičkových zahraničných vedcov. To sa kvituje. Lenže s týmto nápadom prišiel už prvý ponovembrový minister školstva Ladislav Kováč. A za tých 30 rokov sa nič nepohlo. Dá totiž konečne štát extra peniaze na excelentné výskumné pracoviská, kde by zakotvili svetoví vedci?
Školstvo potrebuje zmeny ako soľ. Naše učebné metódy doslova trčia hlboko v minulom storočí. Zatvorenie škôl s online vyučovaním je skvelou príležitosťou urobiť skok vpred. Ale buďme flexibilní, aby sme nenarobili viac škody ako osohu.