Bývalého prezidenta nebude možné zatknúť, vypočúvať, stíhať či vykonávať domové prehliadky, nebude môcť byť stíhaný za trestné činy spáchané za života. Imunita sa vzťahuje na osobný majetok, dopravné prostriedky, batožinu, archívy a, samozrejme, aj na členov rodiny, manželku a deti (o domácich miláčikoch reč nebola).
Výnimočná situácia by mohla nastať len v prípade vlastizrady; potvrdzovanie najvyšším a ústavným súdom, ako aj všetkými komorami parlamentu by bol proces dostatočne zložitý na to, aby „generál“ ostal vo svojom labyrinte dostatočne bezpečný.
Hoci sa má zákon vzťahovať na všetkých žijúcich prezidentov Ruskej federácie, médiá obvykle píšu len o Vladimirovi Putinovi. Jednak preto, že Michail Gorbačov ako posledný prezident ZSSR kritériá nespĺňa, jednak preto, že podľa agentúr ide o súčasť ústavných zmien, ktoré majú zabezpečiť zrušenie obmedzení Putinových funkčných období a umožniť tak jeho opakovanú kandidatúru aj po skončení štvrtého funkčného obdobia. Ergo, zrejme na večné pozemské veky. Okrem Vladimira Putina je v hre už len Dmitrij Medvedev.
Prečo tieto opatrenia? Ako obvykle, európske informácie v súvislosti s Ruskom sú zmesou holých informácií a dohadov (čo ruský vládca dokáže využívať vo svoj prospech). Prezidentská imunita bola v Putinovom mocenskom vzostupe dôležitým motívom – medzi jeho prvé kroky patrilo nariadenie o imunite pre bývalého prezidenta Borisa Jeľcina. A keďže s prestávkou je pri moci už od roku 2000, odchádzanie je čoraz ťažšie a možno len nechce byť vnímaný ako porazenec. To sa, mimochodom, javí reálnejšie ako fámy, že trpí Parkinsonovou chorobou.