Radosť však u mnohých netrvala ani len mesiac. Ukázalo sa totiž, že s veľkou slávou schválené opatrenie má háčik. Na rozdiel od bežného „rodičáku“ sa pri ňom nesmie vykonávať zárobková činnosť. Akákoľvek.
Možno niekomu pár eur zarobených na dohodu z upratovania nechýba, no inde je to riadny výpadok. Na to, aby vám odobrali príspevok, však postačilo aj vypomôcť za pár eur na plošnom testovaní. Rodičia, čo sa takto rozhodli v dobrej viere, tak nadobro o príspevok prišli. Kompetentní totiž neposudzujú, či si prilepšili o tisícku, stovku či desať eur. Zarobili, odškrtnuté, príspevok sa berie. Nafurt!
O probléme vie (čuduj sa svete) aj samotný minister práce Milan Krajniak. Môžu za to podľa neho úradníčky a úradníci – vraj konali neuvážene. Samozrejme, (ako inak) minister so spasiteľským syndrómom sa dušuje, že situáciu každého každučkého dobrovoľníka (i dobrovoľníčky) vyrieši. Ľuďom radí odvolať sa. A ak to nepomôže, tak tí, čo vypadli z kola von, dostanú SOS dotáciu. Teda dákych tristo eur.
Ale čo tí, čo o pandemický rodičovský prišli pre inú prácu? Napríklad za nejakú brigádičku za smiešnych 20 eur. Ach, áno, neznalosť zákona neospravedlňuje… No ako sa majú ľudia vyznať vo všetkých tých stále sa meniacich nariadeniach a pravidlách? Pre mnohých je „rodičák“ jednoducho rodičák a neriešia, či je s prívlastkom pandemický, či bez neho. Veď pri tom bežnom sa robiť dá. Dokonca je možné si založiť firmu!
Nebolo by predsa len jednoduchšie vynechať podmienku „nepracovania“, ako prácne hasiť následky? Čo poviete, pán minister?