Po tom, čo predseda strany Hlas Peter Pellegrini oznámil, že pokiaľ vláda donúti ľudí mrznúť na celoplošnom testovaní, využije túto príležitosť možno i na zber podpisov, pridal sa aj predseda Smeru Robert Fico, ktorý v stredu oznámil, že podpisy potrebné na zvolanie mimoriadnej schôdze má. Na tej by rád navrhol vyhlásenie referenda. V októbri mu zvolanie mimoriadnej schôdze znemožnila premiérova karanténa („schoval sa ako potkan“, komentoval vtedy Fico).
Nezaháľajú ani mimoparlamentné subjekty. SNS zbiera podpisy za referendum o predčasných voľbách už od augusta (Andrej Danko sa zároveň sa hrdí tým, že s nápadom o referende proti Matovičovej vláde prišla jeho strana ako prvá), a dôvody spísal i bývalý minister školstva Juraj Draxler. Niežeby nebolo čo spisovať. Infantilné, amatérske vystupovanie predsedu vlády, chaotické (ne)riešenie pandemickej krízy prekrývané silovými gestami či priam urážkami, zanedbávanie riešení ekonomických následkov a mnoho iného. Jednoducho, faktické nevládnutie. Toho majú plné zuby nielen opozičné strany, ale najmä občania. Napriek tomu sa natíska otázka, cui bono? Komu by povalenie vlády najväčšmi pomohlo? A pomohlo by?
Na Slovensku už nejaké tie skúsenosti s referendami máme, dovedna s ôsmimi. Platné bolo iba jedno, z roku 2003, keď sme mali prejaviť vôľu stať sa alebo nie členským štátom EÚ. V iných si občania pre vyjadrenie názoru rozhodne nešli dolámať nohy (v nejednom prípade našťastie). A hoci je priezračne jasné, že opozičné i mimoparlamentné subjekty situáciu skôr využívajú na pomerne ľahké zviditeľnenie, vzhľadom na celkové naladenie spoločnosti sa dá tušiť, že v prípade úspechu by mohlo ísť o druhé platné referendum.