Krajina s tisícročnou tradíciou pestovania vína, so skvelými vinohradníckymi oblasťami, ako je Tokaj alebo územie pod Malými Karpatmi a, pravdaže, aj nedávno znovuobjavenými na juhu Slovenska, zápasí o prežitie vinohradníctva.
Plocha obrábaných vinohradov sa scvrkáva ako románová šagrénová koža.
Vo chvíli, keď slovenské vína získavajú vo svete jedno ocenenie za druhým a krajinu zalieva zahraničné víno, nám konečne svitá, o čo nenávratne prichádzame. Najcennejšie vinohrady na území Bratislavy a Malokarpatskej vinohradníckej oblasti minimálne po Pezinok padli za obeť výstavbe víl. Už len ulice ako napríklad Tramínová pripomínajú, že celkom nedávno tu rástol kráľ vín. Umrel, lebo ho zalial betón.
Momentálne takmer 100 hektárov viníc pri Vajnoroch leží ladom a ich osud je neistý.
No sú krajiny ako Švajčiarsko, kde rastie vinič v predzáhradkách. U nás si tridsať rokov nevieme rady, ako pestovať víno v réžii zodpovedných vlastníkov. Víno má mnohorakú podobu, opojné je nielen v pohári, ale aj ako tvár krajiny.
Až priveľa o tom doteraz hovoríme. Už pomaly nevedno, kto má viac masla na hlave. Iste politika a politici udávajú smer, ale sme tu aj my občania. Niektorí ako vlastníci spustnutých vinohradov, iní ako spotrebitelia či ľudia hľadajúci oddych v náručí vinohradov. Všetci môžeme vyvinúť tlak na politikov a všetci sa môžeme solidarizovať s tými, čo dorábajú dobré víno a kúpiť si slovenskú, a nie zahraničnú fľašu.