Podľa Matoviča sa pod klesajúce prereferencie podpísala najmä pandémia. Ak by to bola pravda, preferencie by potom museli klesať všetkým vládnym stranám v Európe. Lenže neklesajú, respektíve len veľmi mierne. Naproti tomu OĽaNO zažilo od volieb „zošup“ o 10 percent.
Merkelovej CDU sa už od leta pohybuje zhruba na úrovni 36 % (a to Nemecko zažilo viacero veľkých „proticovidových“ protestov). Kresťanskí demokrati sú na tom dokonca oveľa lepšie ako pred rokom. V Rakúsku má Kurzova ÖVP 40 %, presne toľko ako pred rokom. A mohli by sme pokračovať ďalej – Španielsko, Dánsko, Holandsko – takmer všade sa vlády, napriek ťažkým časom, tešia stále zhruba rovnakej popularite.
Problém teda nie je v samotnej pandémii, ale skôr v tom, ako ju jednotlivé vlády zvládajú. A tu sa Igor Matovič veľmi nevyznamenal. V situácii, keď sa od premiéra očakáva, aby spoločnosť upokojoval, spory ešte viac vyhrocoval. Potom sa nemôže čudovať, že mu preferencie klesajú a, naopak, Sulíkovi rastú. Pravicový volič, ktorý vo februári podľahol kúzlu Matoviča, už vytriezvel a stavia na istou a racionálny prístup.
Spor medzi Matovičom a Sulíkom môže do budúcnosti ešte viac eskalovať, keďže preferenčne najsilnejším subjektom v koalícii bude možno čoskoro SaS. Matovič tak bude pod tlakom, z čoho budú prameniť ďalšie konflikty.
Z toho bude nepochybne ďalej ťažiť Pellegriniho Hlas. Hoci bývalý premiér sa doteraz nijako nepretrhol, preferencie mu utešene rastú. Sladko žiť a pritom nič nerobiť je snom mnohých. Pellegrini však premieňa sny na realitu. Otázne je, dokedy mu to vydrží a čo sa stane, keď narazí na prvý vážny problém, respektíve keď niekto začne vyťahovať špinavú bielizeň.