Niet divu, že naši politici postupne našli spôsoby, ako túto formálnu demokratickú prekážku obísť a prispôsobiť si ju vlastnému, nie práve demokratickému, zmýšľaniu. Niektorí si zakladajú politické strany ako firmy, niektorí si ich kúpia na trhu ako Boris Kollár.
Najďalej zašiel Igor Matovič, ktorý využil hrubú dieru v zákone a jednoducho si založil stranu so štyrmi ľuďmi. Veď ide oňho, nie o demokraciu. Keď sa zákon sprísnil, formálne nabral ďalších členov. A teraz to došlo až tak ďaleko, že strana si urobila tajne snem a neinformovala verejnosť. Veď načo? Je to jej biznis. Minister financií a člen predsedníctva strany Eduard Heger sa dokonca v relácii Ide o pravdu bál odpovedať na otázku, či mali, alebo nemali snem. Kde sme sa to dostali? Vo vyspelých demokraciách by lídri politických strán po takejto blamáži odstupovali z verejných funkcií.
Politici, aby zakryli nedemokratickosť vlastných strán a legalizovali svoju oprávnenosť vládnuť, zaplavujú verejnosť stále vyššou dávkou emócií a vzájomného osočovania. Chcú tak navodiť dojem demokratickej plurality.
Niežeby snem OĽaNO bol dôležitý, išlo iba o formálnu voľbu členov predsedníctva. Vyžadoval si to zákon, inak by sa týmto „demokratickým“ divadlom vôbec nezaoberali. Výsmech demokracii podčiarkla aj forma „per rollam“. Od premiéra, ktorý nás denne nabáda na dodržiavanie pravidiel a zodpovednosť, to vyznieva nanajvýš cynicky. Ak by neboli náhody, o sneme by sme sa ani nedozvedeli. Veď predseda hnutia Igor Matovič nemá kedy informovať, píše totiž statusy na facebooku.
Ani zakladajúci snem strany Hlas bývalého premiéra Petra Pellegriniho nepreukázal veľa demokracie. Napríklad podpredsedovia strany boli zvolení na návrh predsedu strany. Žiaľ, deje sa to tak takmer v každej strane. Lenže demokracia znamená, že ľudia prichádzajú s vlastnými témami a ideami, s ktorým sa v konkurenčnom boji uchádzajú o funkcie. Bez otvorenosti a demokracie sa Hlas iba ťažko stane alternatívou k iným stranám.
Ako prvý premenil stranícku demokraciu na frašku Robert Fico. Snemy sa končili už pred obedňajšou prestávkou po jednohlasnom schválení návrhov predsedu a prečítaní prejavu. Matovič frašku straníckej demokracie posunul ešte ďalej.
Aby demokracia neustrnula, je nutné, aby politici do diskusie vnášali nové témy. To sa v našich stranách nemôže stať. Na Slovensku sa totiž politická kariéra nedá vybudovať vnášaním nových myšlienok, ale iba poslušnosťou voči lídrovi.
Politici, aby zakryli nedemokratickosť vlastných strán a legalizovali svoju oprávnenosť vládnuť, zaplavujú verejnosť stále vyššou dávkou emócií a vzájomného osočovania. Chcú tak navodiť dojem demokratickej plurality. Výsledkom je vytváranie táborov sfanatizovaných fanúšikov, ktorí veria svojmu lídrovi, či skôr kazateľovi. Je to však podvod na demokracii. Politici by si mali čo najskôr uvedomiť, že ak sa oni nebudú správať demokraticky, občania ich začnú rýchlo napodobňovať.