Vo frivolnom Bruseli sa v čase pandémie za zatvorenými okenicami gay klubu priamo v centre mesta zíde partička zrelých polonahých až nahých mužov, bonznú ich susedia, prichádza polícia, a zatiaľ čo účastníci habkajú pred uniformami, jeden sa vyšvihne na parapet otvoreného okna a odtiaľ sa s batôžkom na chrbte spustí dole odkvapom.
Útek mu nevychádza. Ruky má krvavé a v batôžku nemá ani arašidy, ani mandarínky, ale extázu. Nie je to teda Mikuláš, lež maďarský europoslanec, spoluzakladateľ strany Fidesz a sedem rokov jej podpredseda, kresťanský demokrat a hlavný autor ústavy Viktora Orbána trvajúcej na „tradičnej rodine“, ľavou zadnou spísanej na iPade, muž s bradou Lajosa Kossutha, beťár a huncút József Szájer. To by mohlo vysvetľovať mnohé, napríklad, že mu pilulku extázy, ktorej vlastníctvo zásadne odmietol, do batôžka prifaril nejaký Sorosov agent.
Je už skutočne len hrou úkladov zlomyseľných liberálov, že sa ocitol na sexuálnych orgiách spolu s niekoľkými diplomatmi, podľa niektorých zdrojov aj poľskými, just práve v čase, keď „dva bratranki“ spoločnými silami blokujú európsky rozpočet a platí zákaz stretávania sa. Jedným slovom, Maďarsko sa razom stalo absolútnou, nie práve vábnou, bruselskou celebritou. To si dobre uvedomuje aj Szájer, pretože pri svojom ospravedlnení kládol verejnosti na srdce, aby to brala len ako jeho osobné zlyhanie a nevyvodzovala dôsledky pre imidž celého Maďarska.
Keď Szájer ešte pred zverejnením romance s odkvapovou rúrou všetkých zaskočil tým, že na svoj mandát rezignuje, vraj išlo o „výsledok dlhého uvažovania“. Iste neklamal, a už dávno, pradávno vedel, že jedného dňa bude bujaro oslavovať svoje rozhodnutie porušovaním protiepidemických opatrení cudzej krajiny. A len nedorozumením mu to beťárstvo nevyjde.