Takýto výsledok asi mnohých prekvapil, pretože plebiscit sa v minulosti pokúšali vo svoj prospech využiť politici viackrát, no neúspešne. Okrem nášho vstupu do EÚ nikdy nedokázali zmobilizovať ľudí tak, aby k urnám prišla potrebná polovica. Preto ani vyhliadky na referendum o predčasných voľbách nevyzerali veľmi nádejne. Ešte pred mesiacom by sa len málokto stavil, že opozičné referendum môže byť úspešné.
Čo sa teda stalo, že tento nástroj priamej demokracie na Slovensku získal odrazu na príťažlivosti? Nuž stačilo, že na premiérsku stoličku sa posadil človek, ktorý svoju funkciu zjavne nezvláda, extrémne polarizuje spoločnosť a konflikt, ktorý vedie na viacerých bojových poliach, neustále vyhrocuje. Až tak, že dokonca viac ako tretina voličov SaS a Sme rodina súhlasí s referendom.
Ťažko povedať, čo je horšia vizitka 9-mesačného vládnutia Igora Matoviča – či nedôvera polovice všetkých respondentov, alebo tretiny elektorátu dvoch koaličných strán. V každom prípade, je to vážny signál, aby premiér prehodnotil svoj doterajší prístup k politike.
Poznáme však Matoviča. Napokon, každý, komu pamäť siaha trochu ďalej ako po posledné voľby, si pamätá, ako chcel testovať svojich poslancov na detektore lži v r. 2012 a ako to dopadlo… Vieme teda dobre, s kým máme do činenia.
To, že si premiér dá záväzok a začne robiť politiku konsenzuálne, je asi také pravdepodobné, ako keď si dá niekto po 20. raz novoročné predsavzatie, že schudne.
Ak Matovič nezmení svoj štýl politiky, možno ani nebude nutné organizovať plebiscit, lebo nedôveru mu napokon vyslovia vlastní.
Sú politici, ktorí predstavujú slepú uličku, zažiaria ako hviezdy a vzápätí zhasnú, zimní králi, ktorých dejiny zomelú. Matovič by tak nebol prvý ani posledný.