Premiér už čo-to naznačil. Spôsobom jemu vlastným oznámil národu, v akej je dileme.Nechce byť ani neľudský, ani nemorálny, a vlastne ani populárny. A možno preto už v pondelok či utorok vyhlásil vláda, ktorú vedie, lockdown.
Ale poďme po poriadku. Ešte ani leto nebolo, keď už virológovia, epidemiológovia, jednoducho hlavy študované, ako im istý čas práve Matovič zvykol hovoriť, upozorňovali, že po prvej vlne môže prísť aj druhá. Na jeseň. A potom možno ešte aj tretia či štvrtá.
To bolo v čase, keď sa na niekoľko dní vrátili deti do škôl. Potom prišli prázdniny s výzvou, aby ľudia trávili dovolenky doma. Potom august, približne v polovici prišiel minister školstva s výzvou, že deti, ktoré strávia posledné dva prázdninové týždne v zahraničí alebo hromadnom podujatí, myslí sa napríklad detský tábor, nastúpia do škôl o desť dní neskôr. Preventívne.
Kto mal kúpenú dovolenku, nadával. Logické, veď nikto rád neprichádza o peniaze. Hoci aj za neabsolvovanú dovolenku. Bol to práve premiér, ktorý povedal vetu, ktorá tak trochu zapadla prachom, ale predznamenala ďalší spôsob boja s hnusobou. „To nemôžem ľuďom urobiť, veď už majú zaplatené dovolenky,“ vyhlásil a nechal školákov, aby nastúpili 2. septembra do školy. Krajčímu trvalo vyše troch mesiacov, kým povedal, že v lete sme nerobili nič v boji s koronavírusom, a bola chyba, že deti tak hromadne nastúpili do školy. Skrátka, mirnix-dirnix jedno cez druhé, tlačili sa v autobusoch, električkách, vlakoch…
A Slovensko prekvapila druhá vlna… No, vlastne zaskočila. Počty infikovaných rástli, nemocnice sa plnili covidovými pacientmi. Tak prišiel premiér s nápadom celoplošného testovania. Dosiaľ nepovedal, s ktorými odborníkmi túto myšlienku preberal. Z pätnástich blízkych ľudí je dnes toľko, že pri ich počítaní netreba ani všetky prsty na jednej ruke.
To však nie je jadro problému. Tým je Matovičova komunikácia. Kto sa nedá otestovať, nedostane daňový benefit, bude mať nárok ledva na základnú zdravotnú starostlivosť. Učebnicový príklad, ako sa aj dobrá myšlienka dá zabiť hlúposťou. V priamom prenose. Nechajme bokom ďalšie premiérove úlety, lebo už len toto stačilo, aby sa časť verejnosti nahnevala.
Nakoniec tí, ktorí sa neboli otestovať, museli zostať doma takmer tri týždne. Ak by boli pozitívni, bolo by to len desať dní. Drakonický trest za neposlušnosť, ale – prežili sme.
Ešte pred konaním pilotného kola v troch okresoch na Orave a Bardejovskom okrese, ponúkli slovenskí vedci pomocnú ruku. Upozornili, že antigénové testy nie sú vhodné na plošné testovanie a takou ranou istoty by bolo testovanie v okresoch s najhoršími výsledkami. Pilotné testovanie bolo úspechom. To sa nedá premiérovi Matovičovi uprieť.
Bolo úspechom aj preto, lebo ľudia v týchto okresoch sa sami chceli dať otestovať. Aj tí, ktorí mali výnimky – našťastie. Sami, čakajúci v radoch na test, hovorili, že si koronavírus doniesli z Bratislavy, z Českej republiky, poniektorí z Poľska. Lebo tam chodili pracovať. A sami navrhovali, že by sa mali na krátky čas zavrieť, aby sa vírus nešíril. Ale to by sa musel premiér nie pretŕčať, ale počúvať…
Veľké finále predo dvermi. Trest za netestovanie hrozný – karanténa. Strach, či bude dosť času a priestoru na otestovanie všetkých. Lebo, kto nemá test, nemôže ani do roboty. A nemá nárok ani na OČR, ani na PN. Toto nebola Sofiina voľba, to bolo rozhodnutie dať sa otestovať. Hoci aj so škrípajúcimi zubami.
A opäť sa ozvali vedci, dokonca aj poradný orgán vlády, a povedali: Testovanie má zmysel v najpremorenejších regiónoch. A čo sa stalo? Posledné kolo bolo len dobrovoľné, samospráva však upozorňovala, že ľudia sú už unavení, nechce sa im na testy. Namiesto počúvania, premiér nabil ostrými: Dobrovoľné testovanie nemá zmysel, lebo príde len tretina ľudí a sú to vyhodené peniaze.
Tak sa vyše mesiaca neurobilo v tejto krajine nič v boji s pandémiou. Čísla rastú, infikovaní pribúdajú, premiér zauškuje ministra školstva, robí si vlastné akcie na otváranie škôl… Krajčí sa háda s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS) či sa dali alebo nedali zohnať testy na ďalšie plošné testovanie. Hoci vôbec nie je jasné, kto by ho mal zorganizovať a najmä – zaplatiť.
Lebo to je taká zlá vlastnosť Matovičova: hryzie ruku, ktorá mu pomáha. Starostovia a primátori by o tom čo-to vedeli porozprávať.
A tak sa dostávame do stavu, keď už je každému jasné, že sa musí konečne niečo urobiť. Ústredný krízový štáb sa hrá na lockdown, pandemická komisia povie, že už sa nemáme čas hrať. Lebo sa naplnia slová odbornej verejnosti z inciatívy Veda pomáha – COVID-19: v jednej chvíli dvetisíc ľudí s ochorením COVID-19 bude v nemocnici a dočkáme sa Matovičovho proroctva, že lekári si budú vyberať, koho vlastne skúsia vyliečiť… Teda, ak bude tých zdravotníkov v nemocniciach dosť. Lebo čísla sú tvrdšie ako premiérova zaťatosť a ukazujú, že ani tých zdravotníkov nebude dosť.
Blížime sa k chvíli, keď Matovič bude svojich blízkych rátať na prstoch jednej ruky. Obmedzenie mobility, akákoľvek forma zatvorenia krajiny, minimálne až žiadne stretávanie – to je nevyhnutnosť najbližších dní. Stratené leto, kopenie zlých rozhodnutí už od polovice augusta – to sa nedá nijako dobehnúť. Ani zašvindľovať, pán premiér.
Matoviča poráža sám Matovič. A jeho snaha hľadať vinníkov všade inde, len nie tam, kde naozaj sú. Toto je ten nebezpečný populizmus, na ktorý doplatia životmi stovky nevinných ľudí. Možno tisícky.
Je taká rozprávka, kde hlavnému hrdinovi za každú nepravdu o kúsok podrastie nos. Keby to bolo naozaj možné, tak už má Slovensko vlastný vesmírny program. Premiérov nos by nás dostal minimálne na Mesiac.