Matovič už v októbri vyzval členov SaS, aby zvážili, či má predsedom strany zostať Sulík. Už to bolo za čiarou. Teraz prekročil ďalšiu pomyselnú hranicu. Ak by svoje slová myslel naozaj vážne, mohol by Sulíka odvolať on sám. V tomto prípade však môže ísť o niečo úplne iné…
Dalo sa očakávať, že keď SaS preferenčne preskočí OľaNO, medzi obomi stranami sa vystupňuje napätie. K tomuto okamihu sa schyľovalo už od leta, keď preferencie OĽaNO začali pozvoľna klesať.
Matovič síce verejne vyzval Sulíka, aby odstúpil, no v skutočnosti si pripravuje ústupovú stratégiu on. Vidí, že situácia sa nevyvíja vôbec tak, ako si predstavoval, vlastne je neudržateľná. Ak mu tri štvrtiny národa nedôverujú, bude to nútený skôr či neskôr „zabaliť“.
Ešte na prelome augusta a septembra Focus nameral matovičovcom 18,4 % (čo bol oproti júnu pokles o 3 %), pričom sulíkovci mali v tom čase len 9,9 %. Veci sa však na jeseň začali vyvíjať oveľa rýchlejšie, ako by ktokoľvek pred pár mesiacmi predpokladal. Nezvládnuté manažovanie koronakrízy a chaos sa logicky podpísali na klesajúcich preferenciách OĽaNO. To v poslednom prieskume agentúry Focus kleslo na 11 % a, naopak, SaS poskočila na 15,8 %.
Akokoľvek sa Matovič snaží presvedčiť publikum, že jemu na popularite nezáleží („nech mi tam už agentúry konečne napíšu 5 %“), v skutočnosti ho nesmierne škrie, že OľaNO padá. Sláva je pre každého populistu droga, bez ktorej nemôže žiť a Matovič je priam kovaný populista.
Navyše, prepad preferencií hnutia sprevádza aj pád popularity Igora Matoviča, ktorému dôveruje len 25 % ľudí ( ešte v apríli to bolo 48 %). To, že mu nedôverujú voliči opozície, je vcelku pochopiteľné, no jeho dôveryhodnosť klesá aj medzi voličmi koaličných strán, čo je varovný signál.
Pri Matovičovi človek nikdy nevie, možno sa len nechal uniesť a v emotívnom prejave povedal niečo, čo vzápätí oľutoval. No možné je aj to, že z jeho strany ide o taktickú hru – verejne síce vyzval Sulíka, aby odstúpil, no v skutočnosti si pripravuje ústupovú stratégiu on. Vidí, že situácia sa nevyvíja vôbec tak, ako si predstavoval, vlastne je neudržateľná. Ak mu tri štvrtiny národa nedôverujú, bude to nútený skôr či neskôr „zabaliť“. Navyše, opozícia mu s predčasnými voľbami začína nepríjemne dýchať na chrbát a bolo by potupné, keby občania v referende rozhodli o jeho konci.
Takto si vyrába alibi – ja som to myslel dobre, no oni ma neposlúchali, preto končím. Keby k tomu naozaj došlo, v podstate by sa nič nestalo. Koalícia by disponovala stále pohodlnou väčšinou a Matovič by bol dokonca v komfortnejšej pozícii ako predtým. Mohol by ešte viac kritizovať „vlastných“, no pritom by on sám neniesol žiadnu zodpovednosť. „Citové rozpoloženie Igora Matoviča“ by tak v skutočnosti mohlo byť premysleným ťahom, ako zastaviť voľný pád.