Bezcitný sadista, ktorý sa vyžíva v týraní starých ľudí alebo ľahostajný odľud, ktorému ide len o ich peniaze? Nepochybne sa nájdu aj takí, ktorí si takýmto spôsobom ukájajú svoje zvrátené chúťky, respektíve prepadli mamone, no vzhľadom na to, že nejde ani zďaleka o prvý prípad a podobné horory zažívajú penzisti aj v iných zariadeniach, zdá sa, že ide o systémovú chybu.
Štát jednoducho nevenuje dostatočnú pozornosť kontrole DSS, inak by sa takéto kauzy nemohli opakovať. Napríklad pred dvomi rokmi verejnosť šokoval prípad priamo v centre Bratislavy, kde sa kuchár vydával za lekára a asistovala mu upratovačka, pričom obaja neoprávnene podávali starčekom lieky a liečivá. Trvalo to minimálne dva roky. To tam celý ten čas nebol nik na kontrole?
Rovnako zarážajúce je, ako mohlo občianske združenie, ktoré nie je oficiálne registrované ako poskytovateľ ošetrovateľskej starostlivosti, poskytovať takéto služby? Od koho dostalo povolenie?
Štát v mnohých oblastiach zlyháva, všetko však nemožno zvaľovať len na neschopných úradníkov. Ľudia žijúci v domove sociálnych služieb mali nepochybne nejakých príbuzných, ktorí ich aspoň raz za čas prišli navštíviť. To nevideli, v akých podmienkach tí chudáci žijú? Prečo ich odtiaľ nezobrali preč, respektíve prečo to nenahlásili na polícii?
Ľahostajnosť prispela k tomu, že sa ocitli v rukách jedinej osoby, ktorej boli vydaní na milosť a nemilosť. Bez ľahostajnosti a nevšímavosti by sa týranie týchto bezbranných starých ľudí nemohlo diať tak dlho a v takom rozsahu.