Či pôjdeme k našim, alebo k vašim? K dcére či synovi? Jednej alebo druhej starkej? Naozaj sa nestretneme s partiou priateľov?
Týmto otázkam však predchádza iná: Prečo? Odpoveď kričí zo všetkých strán a pozná ju každý. Lebo vírus.
To, že máte práve vy šťastie a nepoznáte nikoho, komu pandémia vzala život, neznamená, že nezabíja. Alebo že nezanechá nezvratné následky. A čo je dôležitejšie ako rodina a jej zdravie? Vianoce bez všetkých najbližších, iba v malom rodinnom kruhu, budú ťažké, ale nie je to nemožné. Zažili to naše (pra)babky a (pra)dedkovia počas vojny, otcovia za vojenčiny, stredná generácia a tí najmladší počas štúdia či práce v cudzine. Vždy však bariéru odlúčenia odvial čas, aby sme sa o to radostnejšie mohli opäť stretnúť.
Nedajme si vziať Vianoce s blízkymi. Myslime však na to, že nejde len o tie tohtoročné.
Slovensko malo zatiaľ šťastie. Lenže počty obetí pandémie raketovo rastú, každým dňom je situácia v nemocniciach horšia. Zatvárať oči však však neznamená vírus skrotiť. Musíme sa s ním naučiť žiť, nie ho ignorovať.
Príkladom by mali byť autority. Tie skutočné, ktoré získali rešpekt usilovnou prácou a poctivým vzdelaním. Ich hlasy a konanie, žiaľ, pričasto zanikajú v bezduchom tliachaní a správaní tých viditeľnejších.
Je to samý šum a ruch, nevhodná emócia, zbytočne expresívna skratka. O múdrosť, pokoj, nadhľad, racionálny názor akoby nebol záujem. Doba sa zmenila. Principiálne hodnoty by však mali pretrvať: ľudskosť, vzdelanosť, odbornosť, pracovitosť, láska, tolerancia, podpora druhých… Iba s nimi tu môže zavládnuť spokojnosť, pohoda a radosť.
Trefne to zhrnul v otvorenom liste hlavný hygienik Ján Mikas: "Nie sme bezmocní. Smerovanie našej krajiny ovplyvňuje každý jeden z nás. Zmierme sa, prosím, s tým, že Vianoce, ktoré obvykle trávime v hojnosti a radostnej atmosfére širokej rodiny, priateľov a známych, budú tento rok skromnejšie. Nie pre zákaz vychádzania, opatrenia vo vyhláškach, hrozbu sankcií. Jednoducho preto, že nám záleží na ľuďoch, s ktorými tak radi trávime voľné chvíle.
Mnohí ste právom očakávali, že sviatočný režim bude extrémne prísny. Existencia výnimky v pravidlách však nie je pokynom na to, aby sme ju využívali. Výnimky sú na to, aby sme ľudí, často v mimoriadnej situácii, nepostavili mimo zákon a umožnili im riešiť nevyhnutné potreby a nečakané problémy. Zvažujme každú cestu mimo domácnosti. Bez preháňania si položme otázku, či je pre nás životne dôležitá.
Nepohybujme sa mimo domova, neschádzajme sa s ostatnými mimo našich malých skupín iba preto, že to dokážeme zamaskovať výnimkou. Vyhýbajme sa miestam, kde sa združuje vyšší počet ľudí. Cielene a vedome sa vystríhajme slabo vetraných priestorov a spoločnosti ľudí bez rúšok a dostatočných rozostupov. Sústreďme všetky naše aktivity do online priestoru, stretnutia nahraďme telefonátmi a videohovormi. Bez výnimiek a nekompromisne. Ide o životy."
Nedajme si vziať Vianoce s blízkymi. Myslime však na to, že nejde len o tie tohtoročné. Pokojné sviatky všetkým.