Možno práve preto, že tieto vlastnosti tak spoľahlivo prežili, sa z pojmu Kocúrkova stalo podnes často používané satirické pomenovanie pre prostredie obmedzencov či papalášov, kde pravá nevie, čo robí ľavá a kde vládne taký chaos, že hromadené chyby sa už nijakovsky napraviť nedá. Nuž, Boh žehnaj Kocúrkovu, veď od toho je Kocúrkovom, prečo sa však „apdejtovaná“ verzia 190 rokov starej hry neodohráva na javisku, ale v parlamente?
V dňoch, keď bujarým alternatívam oddané Slovensko začalo s očkovaním proti koronavírusu, zahlcujú sociálne siete fotografie už zaočkovaných prominentov, premiér Igor Matovič „verbuje“ vo svojej facebookovej manéži verejnosť srdiečkami a lajkami „hlasovať“ o očkovaní matky a manželky, a hlavný hygienik Ján Mikas na poslednú chvíľu v nedeľu zachraňuje hlasovanie o zmene ústavného zákona o núdzovom stave. Vydáva vyhlášku, ktorá v pondelok umožnila v parlamente hlasovať o predĺžení núdzového stavu aj poslancom a poslankyniam s covidom alebo v karanténe.
Parlament sa ocitol medzi dvomi balvanmi. Z jednej strany Mikasova vyhláška ako podmienka predĺženia núdzového stavu, z druhej strany vedomie o vlastnom zlyhaní.
Je pochopiteľné, že Mikasova vyhláška vyvolala ďalšiu vlnu nevôle, pretože ľudia už majú zmätku a všakovakých výnimiek pre „papalášov“ plné zuby. Predovšetkým preto, že hoci predĺženie núdzového stavu má z epidemiologického hľadiska logiku a práca zdravotníkov, teplárov a áno, aj politikov, je alebo by mala byť nezastupiteľná, všetci dobre vieme, kam nás doterajšie výnimky doviedli. Napríklad na nemocničné oddelenie predsedu parlamentu, na jeho lyžiarske svahy, a ešte dávnejšie, no už v dobe rúškovej, aj na svadobné veselice.
Je pravda aj to, že parlament sa ocitol istým spôsobom medzi dvomi balvanmi. Podpredseda Národnej rady Juraj Šeliga na tlačovej konferencii vari zopäťkrát uviedol 106 mŕtvych a kolabujúce zdravotníctvo. Z jednej strany Mikasova vyhláška ako nevyhnutná podmienka predĺženia núdzového stavu, z druhej strany vedomie o vlastnom zlyhaní. Pretože síce sa dá čo-to, určite aj z pohľadu verejnosti, hodiť na defraudantstvo opozície (triáda Pellegrini – Fico – Kotleba takisto zaznela v niekoľkonásobnom repete), dojmu „papalášizmu“, ako to pomenoval Tomáš Valášek (Za ľudí), sa dalo predísť.
Už pred zasadnutím parlamentu podobne hovoril i poslanec Miroslav Kollár, keď hovoril o dláždení cesty návratu pre „dezolátov a mafiánov“ či priam ceste do pekla. Podľa jeho slov sa Šeliga a Valášek už na začiatku pandémie snažili vedenie Národnej rady presvedčiť o zabezpečení technických možností online rokovaní. Prečo sa tak teda nestalo? Áno, vládne tu v poslednej dobe tendencia hľadať riešenia zvaľovaním viny na hlavy druhých. No žijeme skutočne v Kocúrkove?