Lučanský vôbec nemusel cez leto odstupovať z postu prezidenta Policajného zboru. Urobil tak pre pretrvajúce nedorozumenia s ministrom vnútra ohľadne smerovania polície. Len o čosi neskôr sa bývalý šéf polície, ktorý „chytal“ najhorších zločincov, razom ocitol vo väzení medzi tými, ktorých tam dostal. Z hrdinu sa šmahom ruky stal v očiach časti verejnosti gauner.
Je to primeraný postup polície, súdov a prokuratúry? V čierno-bielej atmosfére, ktorú vytvorila táto vláda, zvlášť jej predseda Igor Matovič, sa o obvineniach často hovorí ako o hotových veciach. Na prezumpciu neviny sa akosi zabúda. Veď Lučanský bol iba obvinený. Nebol ani obžalovaný, tobôž riadne súdom odsúdený.
Kto nesie priamu zodpovednosť za to, že bývalý šéf polície mohol spáchať samovraždu? Dozorcovia? Ministerka spravodlivosti a generálny prokurátor? Podľa ich vyšetrovania si Lučanský vážne poranenia pred Vianocami spôsobil sám – „nevinne“. Špekulovalo sa aj o samovražde. Tú vyšetrovanie vylúčilo. Prečo sa potom oňho staral psychológ a mal zvýšený strážny dohľad? Hádam nie preto, že si zranenia spôsobil pri cvičení? Nuž, niekto vie viac, ako nám bolo prezradené.
Pre našich koaličných politikov by Lučanského smrť mala byť mementom pre zmiernenie slovníka a prístupu. Vo všetkom! Čierno-biele videnie sveta vedie vždy len k nešťastiam.
Mnohí majú už vo všetkom jasno. Samovražda je vraj nepriame priznanie viny. Skutočne? O jeho motiváciách nič nevieme. Hrýzlo ho svedomie? Pristúpil na vec, ktorú vzápätí oľutoval? Boli dôkazy o jeho vine také nepriestrelné, že to psychicky neuniesol? Na druhej strane aj nevinní ľudia môžu väzbu znášať zle. Ba dokonca horšie ako vinní. Všetko sú iba špekulácie. Žiaľ, naši politici ich budú brať ako fakty, ktorými budú vytĺkať politický kapitál.
Nemýľme sa, Lučanského do väzby neposlal ani Igor Matovič, ani ministerka spravodlivosti, ani minister vnútra či iný politik. Do väzby sa dostal rozhodnutím súdu. Súčasná vlna policajných akcií, ktoré dostali do väzby vysokých funkcionárov polície, prokuratúry a súdov, je výsledkom toho, že vyšetrovatelia majú po dlhých rokoch voľné ruky. Ale – naozaj? V každom čase počuť ponosy znechutených policajtov, ako im veci stopli, ako sa o ne viac nezaujímali. Lučanský bol dlho vo vedení polície, svoj podiel zodpovednosti určite mal aj on. Keď sa však dostal na čelo polície, veci sa začali hýbať. Navyše korupcia na najvyšších miestach polície by sa nerozmohla, keby neexistovala priaznivá politická atmosféra.
Sledujme pozorne, čo sa bude diať. Ako zareagujú vtedajší vládni predstavitelia, dnešná opozícia. Komu pôjde o samotného Lučanského. A komu iba o seba. Kto a ako jeho samovraždu politicky využije a zneužije.
Pre našich koaličných politikov by Lučanského smrť mala byť mementom pre zmiernenie slovníka a prístupu. Vo všetkom! Čierno-biele videnie sveta vedie vždy len k nešťastiam.