Vládne pandemické Waterloo

Ak by sme chceli nájsť učebnicový príklad, ako nepristupovať k pandémii, naša vláda je horúcim kandidátom. Nepremyslená komunikácia, prijímanie iracionálnych reštrikcií na poslednú chvíľu a strata dôvery v inštitúcie sú totiž dokonalým receptom na hazardovanie so zdravím.

03.01.2021 19:00
debata (5)

Po tom, čo sme si prešli „lyžovačkovo-bublinovým lockdownom“ počas najrizikovejšieho obdobia roka, vláda vystrčila hlavu z piesku a zo dňa na deň zaviedla tvrdý zákaz vychádzania s 19-timi výnimkami. Najsmutnejšie na tom je, že vláda vypočula kritiku vlastného poradného orgánu – Pandemickej komisie – až deň na to, čo sme 30. decembra dosiahli nový rekord v denných prírastkoch (12 269).

Túto očividnú nekompetentnosť si možno vysvetliť jedine strachom Igora Matoviča z klesajúcich preferencií a jeho zjavnou neschopnosťou pozrieť sa o pár krokov dopredu. Vláda sa jeho vinou nepripravila na druhú vlnu, nepredstavila žiaden plán a rútiac sa k tretej vlne sme sa dočkali len ďalších ad hoc riešení novo stúpajúcej krivky.

Namiesto kontrolovateľných a racionálnych reštrikcií počas sviatkov sa k nám dostal najmä apel na zodpovednosť ľudí. Ten bol však od počiatku odsúdený na neúspech, keďže vláda zjavne stratila dôveru občanov. Už septembrový prieskum Sociologického ústavu SAV ukázal, že len 29 % Slovákov je spokojných s postupom vlády pri zvládaní pandémie. To je približne 23-percentný pokles oproti aprílu, keď bolo spokojných 53 % opýtaných. Ak by sa prieskum robil dnes, len málokto by stavil na to, že si vláda nepohoršila.

Namiesto kontrolovateľných a racionálnych reštrikcií počas sviatkov sa k nám dostal najmä apel na zodpovednosť ľudí. Ten bol však od počiatku odsúdený na neúspech, keďže vláda zjavne stratila dôveru občanov.

Práve v tom spočíva naša tragédia. Dôvera občanov v štátne inštitúcie je totiž kľúčovým nástrojom zvládania pandémie. Ak za zrozumiteľnými pravidlami vidíme ich zmysel a máme možnosť sa na ne pripraviť, nie je dôvod masovo ich obchádzať. Ak však na jednej strane platí zákaz vychádzania a na druhej sa môžeme ísť veselo lyžovať, o racionalite hovoriť nemožno. To isté platí pri ich expresnom zavádzaní. Nemožno sa potom čudovať, že v spoločnosti panuje atmosféra ľahostajnosti a solidaritu z prvej vlny nahradila rezignácia.

Problém je i v kontrole platných pravidiel. Viaceré európske štáty, ktoré boli na tom lepšie ako my, zaviedli počas sviatkov istú formu tvrdého lockdownu. Okrem toho však i na jeho dodržiavanie dozerajú svedomitejšie. Správy o policajných zásahoch proti ilegálnym večierkom či nepovoleným zhromaždeniam prichádzajú z celej Európy, len od nás akosi nie.

O tvrdej razii slovenskej polície, ktorá by rezonovala celou spoločnosťou ako odstrašujúci príklad, nie je ani chýru, ani slychu. O tom, prečo to tak je, môžeme len špekulovať. Strata dôvery vo vládu a pokles jej preferencií sa však javí ako jedno z možných vysvetlení.

Nech sú motivácie novej garnitúry akékoľvek, svojou neschopnosťou nám dokazuje aj bezmocnosť. V takom stave nám už neostáva nič iné, len spoliehať sa sami na seba a našich blízkych. Jedine vzájomná solidarita, ohľaduplnosť a triezvy rozum totiž môžu byť receptom na marazmus, do ktorého nás dostal náš premiér.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Igor Matovič #núdzový stav #pandémia #Pandemická komisia #lockdown