Vyvracať ich preto bude veľmi ťažké, akokoľvek kompetentná a nezávislá sa komisia javí. Pre ministerku spravodlivosti, ale aj pre všetkých politikov je to ponaučenie, že konať treba okamžite, pretože iba tak dokážu zabrániť škodám, ktoré napáchajú v hlavách ľudí rôzne klamstvá, polopravdy a výmysly.
Rakúsky filozof Ludwig Wittgenstein zhruba pred sto rokmi napísal legendárnu vetu: „O čom človek nevie hovoriť, o tom treba mlčať.“ Slová, ktoré by mali byť vytesané do kameňa. Lenže keď mlčia tí, ktorí majú čo povedať, slova sa zvyčajne ujmú iní, ktorí síce toho veľa nevedia, narozprávajú toho však toľko, až človeku zostáva rozum stáť.
Tak je to aj v kauze Lučanský. Čo presne sa v prešovskej väznici minulý týždeň stalo, sa verejnosť od týchto spochybňovačov nedozvedela. Nikto z nich však nevyvrátil, že išlo o samovraždu, zato sa im úspešne podarilo nasadiť ľudom do hláv chrobáka pochybností.
Čo presne sa v prešovskej väznici minulý týždeň stalo, sa verejnosť od týchto spochybňovačov nedozvedela. Nikto z nich však nevyvrátil, že išlo o samovraždu, zato sa im úspešne podarilo nasadiť ľudom do hláv chrobáka pochybností.
Po slovnej potýčke ho údajne zmlátili bachari (čo vyvrátil samotný Lučanský), manželka sa s ním nemohla stretnúť (logicky – pretože bol v kolúznej väzbe) atď. Po internete sa dokonca začali šíriť falošné fotografie mŕtveho policajného exprezidenta Lučanského.
Nič nedokáže vyprovokovať predstavivosť ľudí viac ako rôzne dohady. Keď sa na jednu lož začnú nabaľovať ďalšie, výsledkom je monštruózne klamstvo, ktoré prevracia všetko naruby. Je zrejmé, že takéto špekulácie vyvolávajú negatívne emócie. Vzhľadom na to, že dôveryhodnosť Matovičovej vlády je mizerná (čo je zapríčinené objektívnymi faktormi), je veľmi jednoduché vykresliť ju v ešte horšom svetle. Je pochopiteľné, že opoziční politici sa z tejto kauzy snažia vytrieskať, čo sa dá.
Lenže tu si treba položiť otázku: Kto by mal z Lučanského vraždy osoh? No, súčasná koalícia asi nie. Skôr naopak. Ak by začal Lučanský „spievať“, mohlo to ohroziť ďalších ľudí, ktorým sa podozrivo darilo za bývalej vlády.
Možnosti sú asi najskôr len dve. Keďže predstava, že by ho dali zlikvidovať ľudia spomínaní vyššie sa predsa len javí ako silno pritiahnutá za vlasy, zostáva prakticky jediná možnosť: Lučanský si siahol na život sám.
Ak by sa potvrdilo, že bol skorumpovaný, jeho vyhliadky by neboli najlepšie, čo si pravdepodobne uvedomoval aj on. A pri predstave, že by mal vo väzení stráviť 15 rokov a jeho rodina by prišla o majetok, rozhodol sa spraviť to, čo spravil. Vo väznici ho sledovali každú polhodinu, jemu však stačilo len 9 minút na to, aby skoncoval so životom. Pretože ak sa niekto rozhodne spáchať samovraždu, nie je mu možné v tom zabrániť.
Podstatné teraz bude všetko čo najskôr vyšetriť, aby sa zabránilo ďalším špekuláciám a manipuláciám.