Sudkyňa Vanessa Baraitserová pri tom síce viac ako etikou prípadu argumentovala predovšetkým Assangeovým zdravotným stavom; ak to však bol len taktický krok, nateraz pravdepodobne zabránil tomu, čo by ho čakalo po prípadnom vydaní za more: doživotnému väzeniu alebo dokonca trestu smrti.
V podstate „len“ za to, že Julian Assange sa v rokoch bezprostredne nasledujúcich po teroristickom útoku na newyorské dvojičky opovážil severoamerické šírenie demokracie a humanizmu na perutiach boha vojny nazvať pravými slovami. A nielen nazvať: Na serveri WikiLeaks v roku 2010 vydal tajné video armády USA, na ktorom bol zachytený letecký útok na Bagdad v roku 2007, počas ktorého zahynuli desiatky ľudí; a okrem toho hlásenia severoamerických vojakov a tajných diplomatických depeší. O ničom humánnom nevypovedali.
Od prvých útokov na Irak pod rúškom hľadania zbraní hromadného ničenia a na Afganistan bolo zrejmé, že boj proti tzv. islamskému terorizmu odštartoval nové obdobie studenej vojny. Bushovská éra bola nemilosrdná. Hoci sa všetky pôvodné obvinenia ukázali len ako zámienky, zodpovední sa zničenie týchto krajín nikdy nepykali. Naopak, na úteku sa ocitol ten, kto poukázal na „nenašminkovanú“ tvár šírenia „hodnôt“.
Ešte aj včera sudkyňa odmietla nahliadať na Assangeovo konanie pri zverejnení vojnových zločinov USA ako na žurnalizmus. Priznať to by znamenalo doznať totálne politické zlyhanie, a na to zrejme ešte nedozrel čas. Ale už pondelkové rozhodnutie súdu s Julianom Assangeom je znamením, že koniec jednej etapy sa nezvratne blíži.