Hnev a smútok za Lučanským

Smrť Milana Lučanského otriasla spoločnosťou. Podcenenú komunikáciu, oponu tajomna a ultimátny príbehotvorný prvok - smrť - sa však niektorí snažia zneužiť na manipuláciu s našimi emóciami. Sme však bezbranní?

10.01.2021 19:00
debata (83)

Kanadská psychologička Lisa Feldman Barett vnáša do problematiky svetlo s tzv. teóriou konštruovaných emócií. Jej podstata tkvie v tom, že „náš mozog každú chvíľu využíva minulé skúsenosti zorganizované ako koncepty, aby viedol naše akcie a dal našim senzáciám zmysel. Keď sú koncepty emocionálne, mozog vykonštruuje inštancie emócie“.

Predstavte si napríklad, že vás na ceste obehne rútiaci sa bavorák. Prudko zabrzdíte. V mysli sa hneď vynorí obraz „nespratného mladíka", ktorý má váš život „na háku“. Ste rozčarovaní. Ako by sa však zmenilo naše prežívanie poznajúc, že v aute sedí rodiaca matka so splašeným oteckom? Z rozčarovania by sa zrejme stalo empatické pochopenie.

Tento príklad ukazuje, že náš mozog nefunguje na princípe „podnet-reakcia“, ale „predpoveď-oprava“. Emócie sú teda výsledkom výkladu reality a dávajú vonkajšiemu svetu zmysel. Keď je však naše poznanie obmedzené, i predpoveď je spravidla chybná. Faktom však je, že emócie nie sú našimi pánmi, ale my ich architektami.

Silu emócií si intuitívne uvedomujú i politici. Hnev ako najvirálnejšia emócia postaví z gauča aj pokojnú povahu a prinúti ju s tým niečo robiť. Práve preto politici väčšmi usilujú o to, aby vykreslili obraz dystopickej reality, z ktorej stúpa žlč.

Reakcie na tragickú smrť Milana Lučanského nie sú výnimkou. Príbeh o generálovi nespravodlivo väznenom totalitnou vládou nesie so sebou mohutný emočný náboj. V hlave sa vynorí spomienka na politické monster procesy z 50. rokov a živá predstava toho, čím si musel v cele prejsť. Ovalí nás smútok, hnev a pocit skrivodlivosti.

Ako by sa však zmenilo naše emocionálne rozpoloženie, ak by bola skutočnosť iná? Čo ak naozaj išlo zločinca, ktorý parazitoval na našej spoločnosti? Zmenil by sa hnev na pochopenie, ak by sme vedeli, že si dobrovoľne siahol na život, keďže jedine tak ochráni svoju rodinu a reputáciu? A vôbec, lomcujú nami osudy ostatných väzňov samovrahov?

Všetko sú to len špekulácie a pravdu zrejme nespoznáme. Tento myšlienkový experiment je však dobrým príkladom na pochopenie vnútorných procesov, do ktorých sa snažia nabúrať kadejakí manipulátori cez skresľovanie reality.

Hľadajme pravdu a pochybujme, no kriticky a triezvo. Vytváraním skratkovitých záverov a burcovaním emócií totiž nahrávame na smeč jedine tým, ktorí sa vyžívajú v chaose a bezpráví. Zoberme im preto hračku z rúk, bez nej sú bezmocní.

Žiaľ, apriórna diskreditácia postupu polície, prokuratúry, a najmä súdov najviac vyhovuje lumpom, ktorí právo obchádzajú míľovými krokmi. Nevysvetlené okolnosti prípadu a podcenenie situácie zo strany kompetentných tak vytvorili živnú pôdu pre manipuláciu s našimi emóciami. Hľadajme pravdu a pochybujme, no kriticky a triezvo, vo svetle dôkazov. Vytváraním skratkovitých záverov a burcovaním emócií totiž nahrávame na smeč jedine tým, ktorí sa vyžívajú v chaose a bezpráví. Zoberme im preto hračku z rúk, bez nej sú bezmocní.

© Autorské práva vyhradené

83 debata chyba
Viac na túto tému: #emócie #Milan Lučanský #Lisa Feldman Barett