Mnohí to však vnímajú ako precedens, ktorý by mohol viesť k umlčovaniu nepohodlných kritikov a politikov v budúcnosti. Nemecká kancelárka Angela Merkelová označila blokovanie za problematické. Podobne sa vyjadrila podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová. Alexej Navaľnyj to označil za cenzúru, vie prečo.
Sociálne médiá ale nikoho neobmedzili v práve na slobodu slova. Ako súkromné spoločnosti majú právo zablokovať akéhokoľvek svojho klienta, keď poruší zmluvné podmienky. A tie majú veľmi širokú interpretáciu. Veď aj v Trumpovom prípade na blokovanie pristúpili až po hrozbe obchodných partnerov na zrušenie spolupráce – prepadu tržieb z reklamy. Nie pre vznešené idey!
A kto by mal v ich prípade kontrolovať dodržiavanie základných ľudských práv? Zatiaľ nikto! Globálne nadnárodné spoločnosti nepodliehajú žiadnej národnej či európskej legislatíve. Ledva sme ich v EÚ dotlačili platiť nízku digitálnu daň. A Trump sa preto vyhrážal v minulom roku obchodnou vojnou. Prečo ale stále neexistuje žiadna páka, ako ich donútiť vziať zodpovednosť za obsah (kto čo na nich napíše), ktorý šíria? Prečo pre ne neplatia rovnaké zákony ako pre elektronické a printové médiá? Nečudo, že sa im tak darí.
Trump iba zneužil atmosféru, ktorú vytvorili benevolentným prístupom sociálne médiá. To, že mu vzali megafón na šírenie nebezpečných rečí, neznamená, že sa odstráni podstata. Dá sa to dosiahnuť iba reguláciou, aplikovaním rovnakých zákonov ako na ostatné médiá a podriadením národnej (európskej) legislatíve. Je najvyšší čas konať, inak útok na Kongres bol iba začiatok.