A veď o to ani nešlo. V skutočnosti išlo iba o to, aby si premiér Igor Matovič v nejakej forme presadil svoju hračku – celoplošné testovanie. Podarilo sa. Zmenil iba názov na skríning, z víkendu presunul „branné cvičenie“ na deväť dní a zodpovednosť preniesol na plecia samospráv a zamestnávateľov. Vláda si objednala projekt, zaplatí ho a bude kontrolovať. Ak ostatní zlyhajú, vláde zostanú čisté ruky.
Nemá už zmysel rozoberať, či nateraz celoplošný skríning nespoľahlivými antigénovými testami má nejaký význam, či to nie je zbytočné mrhanie energiou, najmä zdravotníkov. Matovič už odborníkov nepočúva. Je ich schopný iba verejne degradovať a predvádzať pri tom svoje demagogické myšlienky – jediné pravdy.
Nezabúdajme, že cesta do pekla býva vydláždená dobrými úmyslami. Tie možno Matovič aj má, no má aj autoritatívne sklony, ktoré začínajú byť pre celú spoločnosť stále nebezpečnejšie. Ľahko môžeme skĺznuť na maďarskú alebo poľskú cestu.
Prečo tento cirkus? Aký bude celkový prínos vzhľadom na náklady, ľudské sily a pokračujúci celkový chaos? Je to vôbec celé o zvrátení negatívneho vývoja? Na otázku, aké konkrétne údaje Matovič v počte nakazených očakáva, odpovedal hmlisto, že bude šťastný, ak budú nižšie, ako sú súčasné matematické predpovede. A ako priznal, nemá žiadne analýzy, iba vlastné pocity. A to je sakramentsky málo na takýto celonárodný projekt.
V skutočnosti hlavnou príčinou, prečo je pandemická situácia zlá, nie je to, že sa neuskutočnilo celoplošné testovanie, ale že vláda neskoro zaviedla tvrdý lockdown. Ten sme zaviedli v podstate až 4. januára, pritom experti k nemu vyzývali už v polovici decembra. Zodpovednosť za lockown-nelockdown počas Vianoc nesie vláda, najmä jej predseda. On sám by sa mal v prvom rade pozrieť do zrkadla a priznať svoju vinu. V Holandsku v podobnej situácii vyhlásil premiér lockdown z večera do rána. Po deviatich dňoch sa začala situácia zlepšovať. U nás od 4. januára tento vývoj kopírujeme. Stratili sme takmer tri týždne.
Chaotický a komplikovaný skríning v podstate nič nevyrieši. A vedia to všade na svete, preto sa doň nikde nepúšťajú. Okrem Číny. Ale to je autoritatívny štát. A čo navrhuje naša vláda? Ak sa občan nedá otestovať, nemôže ísť do práce. To je na hranici obmedzovania základných ľudských práv. Preto nákup potravín už nie je podmienený pochybným certifikátom. Začíname vytvárať občanov a regióny prvej a druhej kategórie. Odborné posudky a realita idú bokom. Ktokoľvek sa postaví premiérovi na odpor, toho obratom dokáže obviniť z čohokoľvek.
Tento smer je absolútne neprijateľný. Nezabúdajme, že cesta do pekla býva vydláždená dobrými úmyslami. Tie možno Matovič aj má, no má aj autoritatívne sklony, ktoré začínajú byť pre celú spoločnosť stále nebezpečnejšie. Ľahko môžeme skĺznuť na maďarskú alebo poľskú cestu. Ako tomu zabrániť? Striktne zavádzať iba tie opatrenia ako v iných krajinách EÚ. Nič iné, žiadne experimenty.