Alebo ešte inak; vybavme si postavičku salónového grázlika z westernových komédií, ktorému už síce gate visia na špagátiku a okolité publikum už len s problémami zadržiava salvy smiechu, no on na poslednú chvíľu aspoň ešte riadnu „ubalí“ náhodne okolo idúcemu kumpánovi. Nuž, tak nejako by mohol vyzerať komiks z prostredia premiéra Slovenskej republiky v časoch pred schyľujúcim sa celoplošným „skríningom“.
Igor Matovič „ubalil“ koaličným stranám, ktoré usilovne po niekoľko dní ohlasovali tlačové besedy o tom, ako nebudú podporovať bláznivý a nelogický nápad s celoplošným testovaním. To už beztak dezorientovanú a ohrozenú verejnosť vystaví tomu, pred čím ju má údajne uchrániť – nakazeniu. Koaličná SaS a Richard Sulík síce tvrdia, že je to „naposledy“ a vraj výmenou za to, že sa deti môžu čo najskôr vrátiť do škôl a za to, že nadchádzajúce testovania už budú len v ohniskách. No všetci cítime, že je to len ďalší ústupok nahému kráľovi, jeho cynizmu a celej šnúre predchádzajúcich prešľapov. Pretože z akýchsi príčin sa tragikomických statusov, vyhrážok a urážok všetci naokolo stále viac boja, ako by sa im smiali.
Zdá sa, že na základe filozofie „nech sa smejú, hlavne, že sa boja“, parafráze slávneho citátu, je založené celé Matovičove odhodlanie. Trpké je, že mnohí sa ozaj majú čoho obávať. V labyrinte príkazov o tom, kto a kde a kedy presne je povinný preukázať sa negatívnym testom a ako ďaleko človek zájde, ak sa testovať nedá, vyvolávajú porušenia nariadení viac otázok ako odpovedí. Ako budeme napríklad dokazovať len to, že sa ideme postarať o niekoho, kto to potrebuje? Kto a ako bude dokazovať, či si daný človek vyžaduje pomoc, kto ochráni najzraniteľnejších? Veď si stačí spomenúť na prípad nešťastníka, čo si na východnom Slovensku zašiel po drevo, a je jasné, že tieto morbídne manévre si ako prví fackovací panáci odskáču tí, čo teraz ešte viac ako inokedy bojujú o holé prežitie.