Výsledkom má byť rázne zvýšený výber peňazí do štátnej kasy. Ministerské prepočty hovoria dokonca aj o zvrátení negatívneho trendu výberu dépéháčky. Štát na nej totiž prichádza až o pätinu prostriedkov. (Ukázali to údaje európskych štatistikov za rok 2018, na ktoré sa odvolávajú aj samotní financi).
Hegerovi ľudia si to však predstavujú príliš jednoducho. Daniari dostanú faktúru „v reálnom čase“, rozumej – hneď, ako bude odoslaná, a zároveň dostanú aj objednávku. Čísla si pekne spárujú a hneď odhalia tú koťuhu, čo chce podvádzať. Také ľahké to je, alebo aj nie? Nuž, zavážia podrobnosti, tie však vonku ešte nie sú.
Zatiaľ je známe, že komunikovať s daniarmi sa bude cez takzvaný „komunikačný komponent certifikovaný Finančnou správou“. No, toto veľa dôvery nevzbudzuje. O tom, ako fungujú rôzne štátne komunikačné kanály, by sa dal napísať i román. A potom, čo s chybami vo faktúrach? Stačí zlý dátum, nula navyše, preklep v adrese. Koľko faktúr a ich opráv zvládne komunikačný komponent a úradníci? Hlavne ak bude musieť faktúru posielať každý a za všetko – napríklad aj v sume niekoľkých desiatok eur. A pekne obojstranne.
Samozrejme, zasa si neklamme, že netušíme, ako sa dá na daniach medzi firmami pekne švindľovať. Ale tí, čo na to doplatia, budú – ako inak – malé firmy a drobní živnostníci. Predsa len, ide o pomerne hodný kus byrokracie (akoby jej nebolo málo). Alebo žeby chcel Heger vyhrať súťaž o najväčší byrokratický nezmysel roka 2021? Či inšpirovať kolegu Richarda Sulíka v treťom kilečku?