Odchod z predsedníctva ohlásil aj hovorca Ondrej Ďurica a podpredseda Miroslav Suja. Čo sa stalo so stranou, ktorá naoko vystupovala tak jednotne? Alebo sú vzájomné nezhody, nedôvera a intrigy už dlhšie jej súčasťou? Nádej, že predsa skončí v prepadlisku dejín?
Rezignovali, pretože ich Kotleba nezavolal na pracovné stretnutie, kde sa koncipovali nové stanovy strany. Najmä u Uhríka je to zarážajúce. Odísť však museli. Poníženie nemohli nechať len tak, veď by ukázali slabosť. Medzi fašistami by to znamenalo stratu „cti“.
Kotleba má určite svoje dôvody, prečo im v osudnej chvíli nedôveruje. Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne. V zmenách stanov ide o významný posun, o ďalšie upevnenie či skôr opevnenie predsedu. Kotleba to potrebuje ako soľ. Za propagáciu fašistických symbolov ho súd zatiaľ neprávoplatne odsúdil na viac ako štyri roky väzenia. Zo zákona post predsedu nemôže vykonávať. Vhodná príležitosť na prevrat. Moc samotná je oveľa vábivejšia, ako prisahať vernosť vodcovi. To Kotleba dobre vie. Preto oklieštil už aj tak slabú stranícku demokraciu a zriadil pozíciu výkonného podpredsedu, ktorý by bol de facto predsedom počas jeho pobytu za mrežami. Na ňu by mal byť nominovaný najvernejší podpredseda Martin Beluský, alebo vraj dokonca jeho brat Marek.
Nič neoslabuje popularitu strany viac ako vzájomné spory. Jasať však nad tým, že takto kotlebovci spadnú pod päť percent alebo sa rozpadnú, je predčasné. Ani jeden z „ponížených“, našťastie, nemá zatiaľ dostatočný politický výtlak na založenie konkurujúcej strany. Po možnej dlhšej absencii Kotlebu na verejnosti však hrozí, že kotlebovcov nahradia mazurekovci. Strana, ktorá by mala byť postavená celkom mimo zákona, tak nekončí.