Mazurek a Uhrík sa vybrali vlastnou cestou

Odchod viacerých poslancov od Kotlebu a následný rozpad ĽS NS by mohla byť dobrá správa pre Slovensko. No len za predpokladu, že namiesto jednej extrémistickej strany tu čoskoro nebudeme mať strany dve. Vzhľadom na to, že kotlebovcom od minulého leta rastú preferencie, je preto akákoľvek radosť predčasná.

26.01.2021 19:00
debata (12)

Vopred vylúčiť však nemožno nič, pretože život je plný paradoxov. To, čo sa nepodarilo Jaromírovi Čižnárovi, ktorý ako generálny prokurátor pred dvoma rokmi podal na Najvyšší súd návrh na rozpustenie strany Kotleba – ĽS NS, sa možno podarí vzbúrencom okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka. Je síce zábavné, keď po dlhých rokoch lídrovi strany postavenej na vodcovskom princípe zrazu vyčítajú autoritárske maniere, ak by sa im však podarilo rozložiť ĽS NS zvnútra, čert to ber!

Ideálne by bolo, ak by rozkol viedol k oslabeniu oboch frakcií. Niečo podobné sa stalo v r. 2002, keď sa SNS rozpadla na dve časti a do Národnej rady sa nedostala ani Slotova SNS (získala 3,33 %), ani Pravá SNS na čele s Annou Belousovou (3,65 %). Vtedy však v parlamente bola úplne iná konštelácia. Protestný volič si mohol vybrať medzi Mečiarovým HZDS a komunistami, ktorí dostali dokopy takmer 750-tisíc hlasov!

Dnes síce populisti rôznych odtieňov tvoria väčšinu parlamentu a skutočne ideovo vyhranené strany sú mimo (KDH, PS), no jediný antisystémový subjekt je ĽS NS. Preto očakávať, že sa zopakuje scenár z roku 2002 a obe strany sa „vyoutujú“, je málo pravdepodobný.

Dá sa očakávať, že Mazurek, Uhrík, Suja a spol. sa pokúsia zbaviť extrémistickej nálepky a svoju novú loď nasmerujú do vôd mainstreamovej politiky, kde popri sebe plávajú populisti ako Kollár, Matovič a Fico. Stranám, ktoré sa definujú ako národno-konzervatívne, sa na Slovensku darí, a niet dôvodu, aby neuspeli aj „mazurekovci“.

Skôr sa dá očakávať, že Mazurek, Uhrík, Suja a spol. sa pokúsia zbaviť extrémistickej nálepky a svoju novú loď nasmerujú do vôd mainstreamovej politiky, kde popri sebe plávajú populisti ako Kollár, Matovič a Fico. Stranám, ktoré sa definujú ako národno-konzervatívne, sa na Slovensku darí, a niet dôvodu, aby neuspeli aj „mazurekovci“. Na rozdiel od lídrov rôznych strán a straničiek sú ich tváre verejnosti známe a súdiac podľa toho, čo si možno prečítať na ich facebookových profiloch, väčšina ich priaznivcov tento krok schvaľuje.

Kotleba so svojimi uniformami a skrytou neonacistickou symbolikou je už skôr na príťaž. Touto agendou možno zaujme tvrdé jadro kotlebovcov, no väčšinu voličov tieto veci nezaujímajú. Tí sú jednoznačne vyhranení proti Matovičovi. Prijaté opatrenia, najmä nosenie rúšok, považujú za obmedzovanie svojej slobody a odmietajú aj očkovanie, a preto chcú voliť niekoho, kto je jednoznačne proti. Práve v týchto vodách môžu úspešne loviť a keď sa k tomu časom pridá protirómska a protiimigračná politika, tak majú vyhrané.

Podobným prerodom prešli aj pravicovo-extrémistické strany v iných krajinách (Národný front vo Francúzsku sa snažil dištancovať od antisemitskej rétoriky svojho zakladateľa Jean-Marie Le Pena a podobným „očistným procesom“ prešla aj Alternatíva pre Nemecko). Svojich priaznivcov si však udržali, preto existuje predpoklad, že uspejú aj „mazurekovci“.

Najhorší možný scenár by však nastal, ak by sme tu namiesto 9-percentnej ĽS NS o rok mali dve 9-percentné strany podobného razenia.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #Marian Kotleba #ĽSNS #AfD #ĽS NS #Milan Mazurek #Milan Uhrík #Miroslav Suja