Nevieme, či išlo o vykalkulovaný zámer, alebo neúmyselnú chybu. Právnici sa mohli aj mýliť. Pravda však môže byť aj úplne opačná. Vopred vedeli, že vyhláška nie je úplne kóšer, ale riskli to. Účel svätí prostriedky. Vláda potrebovala urýchlene schváliť novelu ústavného zákona. Čistota právneho úkonu sa bude posudzovať neskôr. Tak sa aj stalo. Konečný verdikt možno vynesie až Ústavný súd. A ten nemusí dať za pravdu Žilinkovi.
To nič nemení na podstate. Poslanci sa na poslednú chvíľu snažili napraviť chybu, ktorej sa dopustila svojou lajdáckosťou celá koalícia. V nanajvýš nepriaznivej situácii, tesne pred Silvestrom, sa končil núdzový stav, s tým aj všetky obmedzenia stretávania sa. Následky si netreba ani predstavovať. Vinu však nenesie hlavný hygienik Ján Mikas. Maslo na hlave má vedenie parlamentu. Malo dostatok času, aby umožnilo zasadnutia on-line. Ide to v parlamentoch iných krajín, ako aj v samotnej vláde.
Hlavná vina však stojí na pleciach vlády. Nikto ju neobviňuje, že chcela v poslednom momente zabrániť katastrofe. Keby sa však vláda nevenovala manierom premiéra Igora Matoviča či vzájomným prekáračkám, na chybu by prišla skôr. A keby neviedla veľmi konfrontačnú politiku voči opozícii, určite by sa v Smere a Hlase našli poslanci, ktorí by nahradili tých infikovaných z koalície. V minulosti to bolo bežné pravidlo. Lenže slušnosť v našej politike už padla na dno. Niet divu, že potom zostáva iba ohýbanie zákona.