Mnohých iste teší zdobrovoľnenie gastrolístkov, ale čo ten zvyšok? Pod rúškom pandemického chaosu sa koalícii podarilo do Zákonníka práce dostať oveľa viac. A nejde len o nový dôvod pre výpoveď, ktorý rozčertil odborárov i pracujúcich penzistov. Krajniak totiž úplne pomenil tripartitu, skresal hrebienok gastrolístkovým emitentom, no i nastavil priateľskejšie pravidlá pre prácu z domu. To je asi jediný bod, kde sa s odborármi ako tak zhodnú. Zvyšok? Len ďalší rozvrat už beztak nefungujúceho sociálneho dialógu.
Po novom sa totiž končí odborársky monopol a zamestnancov majú v tripartite zastupovať až tri organizácie. V podstate sa Krajniakovi podaril naozaj husársky kúsok. Nielenže znížil váhu neposlušnej Konfederácie odborových zväzov, ale k nej poľahky dosadí servilnejšie odborárske zväzy. Tomu sa už povie vybabrať s niekým.
Opäť sa ukazuje, že minister práce pozabudol, aký rezort riadi. Zase ukazuje otvorenú náruč firmám. Prepustení dôchodcovia totiž neobohatia štatistiky nezamestnanosti. Ich prepúšťanie Krajniaka nebude bolieť.
Najväčší odborársky zväz dráždil ministra práce už od minuloročného leta. Rokovanie tripartity vtedy ostentatívne opustili pre minimálnu mzdu. Odvtedy sa s Krajniakom naťahujú. Treba dodať, že maslo na hlave majú aj odborári. Výsledok je však viac ako hrozný – z rokovania úplne vypadli zástupcovia zamestnancov. Minister tak rokuje len a len so zástupcami firiem. Legislatívne zmeny sú tak viac šité na mieru podnikom.
Aj výber medzi gastrolístkami a peniazmi v konečnom dôsledku poteší viac firmy ako ich ľudí. Do legislatívy sa totiž dostalo obmedzenie marže – o jedno percento, pre nepopulárne gastrolístkové firmy. Tie nešetria kritikou. Nuž, niet sa čo čudovať, tých, čo si vyberú peniaze, nebude málo. Predsa len euro-dve k výplate poteší. Odborári varujú, že pôjde len o obabranie ľudí – reálne im totiž plat nestúpne. Dokonca môžu rátať i s tým, že pre zdanlivý nárast im porastie pomalšie.
Takže, čo sa dosiahlo? Ľudia si raz za rok môžu vybrať, či chcú hotovosť, alebo papierik. Firmy čo-to ušetria z nákladov na stravné lístky. Obmedzenie využitia gastráčov len a len na nákup teplej stravy či potravín však zostalo rovnako bezzubé ako predtým.
Nuž a limit 65 rokov? Toto opatrenie z dielne poslanca SaS Mariana Viskupiča (akoby písané rukou Richarda Sulíka) vyzerá šité na mieru firiem. Oveľa jednoduchšie sa zbavia starších a veru i drahších zamestnancov.
A opäť sa ukazuje, že minister práce pozabudol, aký rezort riadi. Zase raz (ako pri minimálnej mzde) ukazuje otvorenú náruč firmám. Čo možno nie je až také prekvapivé. Prepustení dôchodcovia totiž neobohatia štatistiky nezamestnanosti. Ich prepúšťanie Krajniaka nebude bolieť. A to ani po tom, čo sa skončí štátna pomoc. Bez nej totiž čísla nezamestnanosti vyletia rázne hore. Ekonomika je totiž zavretá pridlho a toľkokrát opravovaná pomoc nezachráni všetkých.
Zdá sa tak, že vláda sa už chystá na zlé časy. Ako inak si vysvetliť na poslednú chvíľu vloženú možnosť výpovede pre ľudí, čo dovŕšia 65 rokov?