Migračná kríza v roku 2015 bola veľkým testom európskej jednoty. Na Maďarsko sa vtedy zniesla obrovská kritika za to, že na svojich hraniciach postavilo plot. Pritom Budapešť sa iba snažila chrániť vonkajšie hranice Schengenu (čo je v podstate povinnosť všetkých členských štátov).
Skutočný problém však nastal, keď poniektorí začali obmedzovať slobodu pohybu priamo vo vnútri Schengenu. Napríklad Švédsko sa vtedy rozhodlo zaviesť dočasné hraničné kontroly, čím chcelo zastaviť nekontrolovaný prúd utečencov. To, prirodzene, vytváralo tlak na susedné krajiny. Spustil sa tak domino efekt, ktorý postupne zasiahol aj Dánsko, Nemecko a Rakúsko.
Reštrikcie na hraniciach sú späť. Tentokrát je však príčinou strach zo šírenia covidu. Dánsko a Maďarsko zakázalo na svoje územie vstup všetkých cudzincov. Rôzne druhy obmedzení platia aj na hraniciach Belgicka, Nemecka či susedného Česka. Onedlho sa k nim pridá aj Slovensko.
Je dôvod, aby sme krajiny kritizovali pre reštrikcie na hraniciach? Nie, pud sebazáchovy každému velí, aby sa izoloval. Nákazu možno poraziť najmä dôslednou karanténou. Jednoducho, ocitli sme sa v nepredvídateľnej situácii, a preto aj kroky jednotlivých štátov sú nepredvídateľné.
Je dôvod, aby sme tieto krajiny kritizovali? Nie, pud sebazáchovy každému velí, aby sa izoloval. Nákazu možno poraziť najmä dôslednou karanténou. Jednoducho, ocitli sme sa v nepredvídateľnej situácii, a preto aj kroky jednotlivých štátov sú nepredvídateľné.
V záujme celej únie by však mala byť aj ochrana vonkajšej schengenskej hranice. Ak sa na starom kontinente rozšíri tzv. juhoafrický variant vírusu COVID-19, je dosť možné, že to najťažšie nás ešte len čaká. Paralelne s týmito celoeurópskymi opatreniami by preto mali byť izolované aj ohniská nákazy tak, ako sa teraz deje v Tirolsku. Hrozba, že sa vírus zavlečie aj do iných končín, je príliš veľká na to, aby sme teraz nariekali nad obmedzením slobodného pohybu osôb(samozrejme výnimku predstavuje medzinárodná preprava a pendleri). Nemusí sa nám to páčiť, ale prípadné škody by boli násobne väčšie ako dočasné reštrikcie.
Keď sa niektorí dožadujú, aby v rámci Európskej únie platili jednotné pravidlá, tak k tomu sa dá povedať len jedno: V situácii, keď platí ‚zachráň sa, kto môžeš‘, sa len ťažko niečo koordinuje, pretože nedokážeme predvídať, ako sa vírus bude správať.
Čo by sa však koordinovať malo, sú tzv. Covid pasy, ktoré zaočkovaným osobám umožnia cestovať. Hoci niektorí budú frflať a očkovacie certifikáty budú považovať za prejav „novej totality“, v skutočnosti Covid pas bude akousi priepustkou do sveta. Napokon, už dnes mnohé krajiny vyžadujú príslušné potvrdenie o absolvovaní očkovania. Niet preto najmenšieho dôvodu, aby podobne nepostupovali aj v prípade COVIDU-19.
Už teraz majú napríklad otvorené dvere do Grécka turisti z Izraela, kde je už zaočkovaná viac ako tretina populácie. Každý, kto to myslí s podporou cestovného ruchu vážne, preto jednotné európske Covid pasy podporí.
Ako sa ukazuje, nie je reštrikcia ako reštrikcia…