Teraz však bude musieť vláda pripraviť samostatný zákon, aby mohol zákaz pokračovať, pretože súd dal za pravdu aktivistom, ktorí tvrdia, že vláda na to nemala právomoc. Že tá „noc nebude krátka“, bolo zrejmé už od začiatku zavedenia zákazu vychádzania 23. januára. V Holandsku sa vtedy v mnohých mestách zdvihla vlna zničujúcich masových protestov, v ktorých sa ľudia rôznych motivácií domáhali „slobody“. V situácii epidemiologicky takej závažnej, akú Európa minimálne od 2. svetovej vojny nepozná, zákaz vychádzania a nutnosť nosiť rúška si jednoducho stotožňujú s neprípustnou tyraniou.
Holandsko má povesť jednej z najslobodnejších krajín a v tom duchu sa slobodu mnohí podujali aktívne brániť. Medzi nimi aj Willem Engel, zakladateľ skupiny Viruswaarheid (Pravda o víruse), predtým Viruswaanzin (Vírusové šialenstvo). Na základe zákona o mimoriadnych udalostiach vláda môže nariadiť zákaz vychádzania, ale čuduj sa svete, zákon pri tom doteraz myslel len napríklad na pohromy ako pretrhnutie hrádze, ale nie na celosvetovú pandémiu. A tak majú „rúškobijci“ a bojovníci za „slobodu“ pohybu argument, ktorý si isto ako precedens všimnú i mnohí iní celosvetovo činní hlásatelia medzinárodného sprisahania, „koronafašizmu“, antivaxeri a konšpirátori.
Je takmer neuveriteľné, na akú beztvarú, takmer odpornú frašku sa v povedomí toľkých Európanov zmenil vznešený ideál slobody. Holandsko, kráľovstvo neobmedzeného individualizmu, momentálne poskytuje asi najlepší príklad toho, prečo toľké trpiace krajiny tretieho sveta Európou a jej „liberalizmom“ tak opovrhujú. Ústa tak strašne plné slobody, že až pena preteká, a tak žalostne málo zodpovednosti a spolupatričnosti.