Napospas osudu

„Ak nepredĺžime núdzový stav, ponecháme ľudí napospas osudu," povedala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Sotva by nejaký cudzinec, ktorý by zavítal do ktoréhokoľvek nášho mesta, tipoval, že tu vládne núdzový stav. Všade panuje čulý ruch, ako keby sa nechumelilo.

, 24.02.2021 19:00
10

Bežný občan veľakrát ani netuší, v čom núdzový stav vlastne spočíva. V nosení rúšok, zákaze vychádzania, zatvorení škôl alebo reštaurácií? Núdzový stav vytvára možnosť zavádzať účinné opatrenia proti šíreniu pandémie a chrániť zdravie občanov. To je v poriadku. Ide ale aj o dlhodobé obmedzenie základných práv a slobôd. A ak nevieme účinne vymáhať porušenie opatrení, musíme sa pýtať, načo nám je dobrý.

Ministri vnútra a obrany hovoria, že robia, čo môžu, ale viac sa nedá. Skutočne? Polícia sa dokonca pochválila, že od začiatku roka do 18. februára zistila 370 prípadov porušenia karantény, 67 prípadov porušenia zákazu otvorenia prevádzok, 6 280 prípadov nenosenia rúšok či 12 244 prípadov porušenia zákazu vychádzania. Spolu bolo priestupkov a deliktov 19 228. Uložilo sa 14 861 pokút a napomenutím sa skončilo 1 916 prípadov, ostatné sa ešte riešia. Je to dosť alebo málo na celé Slovensko?

Pokiaľ nedokážeme núdzový stav účinne využívať, je asi zbytočný. A napospas osudu sme vystavení tak či tak.

V susednom Česku, kde je situácia veľmi podobná, parlament núdzový stav neschválil. Majú tam však menšinovú vládu a blížia sa parlamentné voľby. Záchrannú brzdu tam dočasne zatiahli kraje. Dokonca dvakrát vymenili ministra zdravotníctva. Situácii to nijako nepomohlo. Ani u nás by asi výmena Mareka Krajčího automaticky neznamenala zlepšenie. Na jeho post by musela prísť veľmi rešpektovaná osobnosť naprieč celým spoločenským spektrom a manažérskymi kvalitami. Do tejto roly sa po novom pasuje Richard Sulík. Ale, povedzme si, je naozaj on tou správnou osobou?

Spolu s Českom patríme už dlhšie medzi najhoršie krajiny vo svete v rôznych pandemických ukazovateľoch. Negatívny vývoj nie je asi spôsobený iba nekompetentnými vládami. Bude to mať hlbšie spoločné historické a psychologické príčiny. Napríklad česko-slovenskú tradíciu nadávať na vládu a robiť si všetko po svojom. Či podkopávať nariadenie autority namiesto pridania ruky k dielu. Nie je to žiadne hrdinstvo ani prejav múdrosti. Skôr by sme sa mali pýtať, aké meno o sebe do sveta šírime, či sa trochu nehanbíme, či to nie je vizitka nás všetkých?

Pandémia nie je vôbec na konci, čaká nás ešte dlhý boj. Skôr ako na jeseň sa do „normálu“ nedostaneme. Vakcín je málo, nebezpečných mutácií pribúda. Ako povedal profesor Vladimír Krčméry, valí sa na nás nie nová vlna, ale nová epidémia.

Celoplošné testovanie situáciu nezvrátilo. Nemôžeme ani celú jar nechať zatvorené školy, obchody, reštaurácie alebo fitnescentrá. Zavretie hraníc určite pomôže, rovnako zavedenie karantény. Prípadný lockdown s totálnym zatvorením ekonomiky okrem kritickej infraštruktúry pri našom vplyve na svetový automobilový priemysel by nebolo jednoduchým rozhodnutím, aj keby účinne pomohol. Pokiaľ však nedokážeme núdzový stav účinne využívať, je asi zbytočný. A napospas osudu sme vystavení tak či tak.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
10 debata chyba
Viac na túto tému: #Richard Sulík #pandémia #núdzový stav #minister zdravotníctva #lockdown #Česko