Prečo potom minister školstva Branislav Gröhling prichádza s takouto novelou? Možno má pocit, že autonómia univerzít, vysokých škôl a ich fakúlt je príliš veľká. To, čo je v ich prospech, nemusí znamenať, že je to v prospech celej spoločnosti – lenže verejné vysoké školy sú predsa platené z peňazí nás všetkých.
To, čo naše vysoké školstvo teraz – vlastne neustále – potrebuje, je navýšenie finančných prostriedkov z verejných zdrojov, nie reformu riadenia. V tomto roku im rozpočet klesol o 23 miliónov. V Pláne obnovy bolo vyčlenených na VŠ 200 miliónov, čo je žalostne málo.
Predpoklad, že kvalita vedy a vysokých škôl sa zvýši zmenou zákona, je veľmi naivný. Tých reforiem tu už od roku 1990 bolo… To, že pri rozdeľovaní grantov často nehrá dôležitú úlohu kvalita projektu, ale skôr známosti, a granty putujú na zbytočné projekty, nie je problém našich vedcov, ale politikov, ktorí vedu považujú za niečo druhoradé, za slúžku biznisu. Často si pritom mýlia vzdelanie, výskum a vedu. Z toho potom plynie ich chabé postavenie v slovenskej spoločnosti a malý kus koláča odkrojený politikmi z verejného rozpočtu.
Dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda v rozhovore pre Pravdu správne podotkol, že zmena riadenia vysokých škôl nemá byť cieľom, ale len cestou, a my nemáme ani zadefinovaný cieľ. O tom by mala byť široká verejná diskusia. Minister by mal preto novelu stiahnuť a otvoriť najprv diskusiu. Iba z nej môže prísť skutočná zmena k lepšiemu.