Áno, má pravdu. Plošné predpovede o plných čakárňach na úradoch práce sa zatiaľ nenaplnili. A áno, aj vďaka štátnej pomoci. Ale do jeho príspevku sa už akosi nezmestilo, že v niektorých okresoch je situácia vážnejšia. Napríklad v Rimavskej Sobote je bez práce viac ako 20 percent obyvateľstva v produktívnom veku.
Zabudol tiež spomenúť, že v štatistikách krajiny je takmer 36 percent ľudí, ktorí sú bez práce viac ako jeden rok. Tých je veľa najmä v zaostalejších regiónoch. Iste, nový minister práce hladové doliny nevytvoril. Skôr ich zdedil. Určite k nim ale aspoň sčasti prispel. Ako? Politicky obľúbenou formou – zvýšením minimálnej mzdy.
Samozrejme, proti lepšej životnej úrovni nikto neprotestuje. Ale jej skokovitý rast robí šarapatu najmä v okresoch s vysokou nezamestnanosťou a nízkou priemernou mzdou. Zákonom zvyšovaná výplata tak predbieha regionálne podmienky na podnikanie. Ťažko môže krčmár v Poltári zaplatiť barmanke viac ako tisíc eur, keď toľko ani nevyrobí.
A nie je to len o výplate, musí počítať aj odvody a dane. Víťazom je tak skôr štátna kasa ako ľudia s najnižšími výplatami. Treba uznať, že regionálne rozdiely sa nedajú vyriešiť za rok. Ale treba si ich aspoň všimnúť. Určite im tiež nepomôže falošná štedrosť, ktorú bude musieť zaplatiť niekto iný. Na ich riešenie, žiaľ, neexistujú ani žiadne skratky.